Francúzsku spoločnosť útok nerozdelil. Práve naopak, je viac než kedykoľvek predtým odhodlaná obhajovať francúzsky model demokracie, tvrdí Jacques Rupnik.
Čo spravil stredajší masaker novinárov s francúzskym obyvateľstvom?
Spoločnosť je viac než kedykoľvek predtým odhodlaná obhajovať francúzsky model demokracie. Ide o princíp laického štátu, kde sa náboženstvo nemieša do verejného priestoru a kde spoločnosť spočíva na slobode slova a prejavu. To sú najzákladnejšie slobody, ktoré Francúzi podporujú. Videli sme to aj v stredu na totálne jednomyseľnej reakcii francúzskej spoločnosti na útok, keď sa státisíce ľudí večer zišli na námestiach. Bola to spontánna, bezprostredná a nikým neorganizovaná akcia. Ďalšie veľké zhromaždenie sa bude konať už túto sobotu.
Zmenil krvavý útok vzťah Francúzov voči moslimom?
Všetci verejní predstavitelia sa snažia vo svojich prejavoch rozlišovať medzi radikálnymi islamistami, teroristami a občanmi Francúzska moslimského vyznania. Toto rozlišovanie je systematické. Je dôležité, aby to ľudia pochopili, pretože zámerom islamistov je vyprovokovať konflikt, vyvolať v spoločnosti napätie a polarizáciu. Netreba zabúdať, že oni vyhlásili vojnu západnej demokracii, ktorá je ich úhlavným nepriateľom.
Môže sa im podariť polarizovať spoločnosť?
Veľmi to závisí od toho, ako bude Západ schopný brániť sa pred takýmito útokmi bez toho, aby spochybnil svoje vlastné hodnoty. Je totiž otázne, do akej miery tu bude politický tlak, ktorý môže v mene bezpečnosti žiadať určité obmedzenia slobody, najmä čo sa týka opatrení proti podozrivým ľuďom. Táto diskusia nás teraz bezpochyby čaká a prvé reakcie ukazujú veľkú jednotu francúzskej spoločnosti okolo najzákladnejších hodnôt demokracie.
Vo štvrtok došlo k útokom na dve mešity vo Francúzsku, v krajine sa množia protiislamské hlasy. Hrozí narastanie odporu časti spoločnosti proti moslimom?
Samozrejme, nedá sa vylúčiť, že až sa skončí prvá vlna odporu v mene demokratických hodnôt, prídu debaty a polemiky o tom, odkiaľ toto nebezpečenstvo pochádza, ako je to prepojené so situáciou v arabskom svete a ako to môže súvisieť s prítomnosťou prisťahovalcov z moslimských krajín na francúzskom území. Treba pritom zdôrazniť, že nie priamo oni, ale ich deti sa zradikalizovali. A tento trend sa posilňuje v kontexte toho, čo sa odohráva na Blízkom východe. Ide o nástup tzv. Islamského štátu, francúzske intervencie proti tomuto nebezpečenstvu a, samozrejme, to, že islamisti vyhlásili nielen USA, ale aj Francúzsko za svojho hlavného nepriateľa. Dali tým vlastne akýsi pokyn pre džihádistov s francúzskym či všeobecne európskym pasom. Ide totiž o európsky problém, nie iba francúzsky.
Čítajte viac:
Radikáli útočili. Na moslimov i mešity
Policajti na Slovensku prijali zvýšené opatrenia
Inteligentní a chladnokrvní. Takí sú vrahovia z Paríža
Čo si myslia slovenskí karikaturisti o práci ich frncúskych kolegov z týždenníka Charlie Hebdo?
Útok ich nezmení. Strachu nepodľahnú
V Paríži je úzkosť, no nie je to panika
Ako krajiny západnej Európy bojovali proti domácim teroristom
Ktoré konkrétne krajiny máte na mysli?
V Sýrii či Iraku je dnes zhruba tisíc francúzskych občanov, ktorí tam vedú džihád, ale rovnako veľa je tam Britov či Nemcov. Dokonca pokiaľ ide o množstvo úmerne k počtu obyvateľov krajiny, ešte viac je tam Švédov či Belgičanov. Takže tento problém by mala riešiť celá Európa, pretože už ani zďaleka nejde len o bezpečnosť. Nie je to iba otázka, do akej miery môžu policajné zbory jednotlivých krajín medzi sebou spolupracovať a snažiť sa kontrolovať návrat džihádistov späť do Európy. Stáva sa z toho politický problém. Konkrétne to, akú odpoveď nájdu štandardné politické strany na tieto otázky a obavy bez toho, aby nahrávali radikálnym nacionalistickým populistom.
Narážate na nástup Národného frontu Marine Le Penovej?
Áno, ale nemyslím tým len situáciu vo Francúzsku. Vidíme to všade, najnovšie v Nemecku či vo Švédsku, kde sa túto situáciu snažia využiť vo svoj prospech nacionalisti. Vyvolávajú politiku strachu, zneužijú šok, ktorý po útoku nastal, na svoje politické účely. A práve táto polarizácia a nenávisť je to, čo chcú na jednej strane radikálni islamisti, ale na strane druhej to vyhovuje aj krajnej nacionalistickej pravici.
Dá sa teda povedať, že tento útok posilní práve Le Penovú? Vidíte náznaky, že sa ho pokúša priamo využiť?
Treba povedať, že jej stredajšie vyjadrenia boli veľmi umiernené. Prvá vec, ktorú povedala, bolo to, že nesmieme stigmatizovať Francúzov moslimskej viery. V tomto je opatrná, ale, samozrejme, vie, že ak niekto bude z tejto atmosféry ťažiť, tak to je práve jej strana. Pretože ona môže vždy povedať – my sme vám hovorili, že tento prílev prisťahovalcov je nebezpečenstvom a ohrozením pre Francúzsko. Vy ste nám vyčítali, že len strašíme, a teraz to vidíte. Došlo na naše slová.
Bude mať s takouto politikou medzi Francúzmi úspech?
Tento argument určite zapôsobí. Prirodzene, inou vecou je, do akej miery sa to premietne do dlhodobej politickej podpory. Mám dojem, že aspoň prvé reakcie, ktoré vidím, smerujú inam. Sú založené skôr na slobode slova. Práve to je základ francúzskej spoločnosti, prínos Francúzov Európe a svetu a dedičstvo francúzskej revolúcie z 18. storočia. To sú princípy Voltaira – nielen ľudské a občianske práva, ale najmä ochrana a obhajoba slobody slova a vyjadrovania. Teda to najzákladnejšie, čo Francúzska republika má. A keď sa toho dotknete, tak nemáte proti sebe iba Le Penovú a extrémistov, ktorí budú strašiť radikálnym islamom. Máte proti sebe celú škálu demokratických politických subjektov, ktoré sú v tejto otázke úplne jednotné a neúprosné. Bolo to vidno v momente, keď sa všetci spontánne zišli na tých námestiach a hovorili si – Ja som Charlie, My sme Charlie. Táto identifikácia s myšlienkou slobody prejavu nebude nikdy vyhovovať extrémistom alebo Le Penovej. Samozrejme, jej úspech sa nedá vylúčiť, ale mohlo by sa tak stať iba v prípade, ak by sa myšlienka slobody zvrhla alebo neobstála. Zatiaľ je však stále príliš zavčasu nad tým rozmýšľať.
Na koho vôbec voliči zvalia zodpovednosť za tento útok? Budú obviňovať prezidenta Francoisa Hollanda, že to nezvládol?
Nie, práve naopak. Myslím si, že jeho stredajšie vystúpenie bolo všade veľmi oceňované. Najmä to, aké bolo rýchle a rázne. Samozrejme, po súčasnom momente jednoty, odsúdenia útoku a odporu voči terorizmu príde k debate, ale to je v demokracii normálne. Bude sa analyzovať, kde sú príčiny, ako funguje bezpečnosť, čo sa dá zlepšiť v oblasti polície, sledovania extrémistických živlov a podobne. Samozrejme, budú tam rôzne názory. Býva zvykom, že pravica má v týchto veciach oveľa tvrdší a ráznejší prístup. Ľavica má starosť skôr o to, aby sme v mene ochrany bezpečnosti nezanevreli alebo neobmedzili niektoré naše slobody.
Existuje v západnom svete podobný príklad?
Určite áno. Videli sme, že to bol problém, ktorý riešili Spojené štáty po 11. septembri 2001. Mali sme vlastenecký zákon, tzv. Patriot Act, ktorý dal všetku bezpečnosť do jedných rúk. A to dokonca tak, že všetky internetové siete spolupracovali s bezpečnostnými orgánmi. S Agentúrou pre národnú bezpečnosť NSA spolupracovali Google, Yahoo aj Facebook. Je teda otázkou na zamyslenie, či v mene boja proti terorizmu necháte spochybniť najzákladnejšie slobody vrátane práva na súkromia. Samozrejme, sú to veľmi zložité veci, na ktoré dôjde aj vo Francúzsku. Bude to debata veľmi ostrá a živá.
Čo s tým spraví prezident Hollande? Dá sa od neho očakávať podobný krok, aký zvolil George W. Bush po páde dvojičiek, teda že ešte pritvrdí boj proti radikálom z Islamského štátu?
Isté je, že Francúzsko sa v boji proti islamským teroristom angažovalo možno ešte viac, než akýkoľvek iný európsky štát. Týkalo sa to najmä regiónov v južnom susedstve Európy, od Líbye až po Mali a Stredoafrickú republiku. Teraz sa angažuje v Iraku a Sýrii. Áno, Francúzsko je v tomto smere veľmi exponované a preto ho Islamský štát a iné radikálne skupiny považujú za úhlavného nepriateľa.
Nemajú z toho Francúzi po stredajšom útoku obavy?
Určite to vyvolá aspoň rozpaky alebo otázky týkajúce sa francúzskej zahraničnej politiky. Nedošlo k nim teraz, ale rozhodne v najbližších dňoch, najneskôr budúci týždeň. Ľudia sa budú pýtať, či Francúzsko neplatí až príliš vysokú daň za to, že sa v týchto regiónoch angažuje viac než ostatné európske krajiny a robí vlastne to, čo Európa nechce robiť. Fakt, že Francúzsko je takýmto aktívnym odporcom radikálneho islamu, obnáša veľké riziká. Priniesie to otázky, či by nemohlo vhodnejšie a rozumnejšie, aby sa krajina v týchto veciach správala opatrnejšie a menej sa angažovala mimo Európy. Na to určite dôjde a pre francúzskeho prezidenta Hollanda bude nevyhnutné, aby svoju zahraničnú politiku obhájil.
Veria mu to ľudia? Jeho obľúbenosť v poslednom období predsa výrazne klesla...
Zatiaľ má podporu. Isté však je, že prídu nepríjemné otázky a Hollande na ne bude musieť mať pripravené dobré odpovede.
Čo spraví pravica exprezidenta Nicolasa Sarkozyho? Po útokoch vyslovil plnú podporu Hollandovej vláde vo všetkých krokoch, ktoré proti radikálom podnikne...
Myslím, že Sarkozy nebude kritizovať Hollandovu zahraničnú politiku. Sám mal predsa podobnú intervenciu v Líbyi. Aj pravica v parlamente podporila intervenciu v Mali alebo Stredoafrickej republike. Takže tam bude ťažké kritizovať Hollanda. Možno svoju kritiku namieri na domácu bezpečnostnú situáciu a na spôsob, akým sú radikálni islamisti pod dohľadom.
Zlyhal Hollande v tomto smere?
Až teraz sme sa dozvedeli, že jeden z dvoch hľadaných teroristov, ktorí sú alžírskeho pôvodu, bol už pred súdom. V roku 2004 chcel robiť džihád v Iraku a letieť do Sýrie. Ocitol sa pred súdom, nebol však proti nemu dostatok dôkazov. Každopádne však určite príde kritika v tom zmysle, že musíme byť oveľa prísnejší a tvrdší v sledovaní i kontrole takýchto radikálnych živlov. A možno aj v spôsobe, akým povedzme obhajujeme to, čo je princípom laickej Francúzskej republiky. To je vec, ktorej väčšinou ľudia v strednej a východnej Európe príliš nerozumejú.
Môžete vysvetliť, o čo v tejto veci ide?
Je to princíp, že každý má právo na svoje náboženské vyznanie. Môžete sa modliť od rána do večera, v tom vám nikto nebráni. Ale nemôžete nosiť náboženstvo a náboženské princípy do verejného priestoru. Nemôžete žiadať nejaké výnimky zo všeobecného zákona na základe vášho náboženského presvedčenia, čo je napríklad možné v Anglicku. Tam sa to dá. Funguje tam 50 náboženských súdov šaría.
Vo vaše krajine je také niečo vylúčené?
Vo Francúzsku sa to nedá, tam je republika a nikto sa vás nepýta, či veríte v boha alebo akého ste náboženského vyznania. Na druhej strane musíte všetci dodržiavať rovnaké zákony. Nesmiete ťahať náboženstvo do verejného priestoru. Zrejme sa nedá vylúčiť, že tu bude istá kritika sklonu časti francúzskej ľavice k obhajobe multikulturalizmu. Príde tu k debate medzi republikánmi a liberálmi.
V čom sa tieto dva prúdy nezhodnú?
Republikáni obhajujú občiansky princíp, v ktorom pôvod ani náboženstvo nemajú vo verejnom priestore čo robiť. Liberáli zase tvrdia, že áno, musí sa to uplatňovať, ale bude to zložitejšie. Žijú tu totiž prisťahovalci, ktorí majú určité kultúrne a náboženské zvláštnosti. A ak ich chceme integrovať, musíme zohľadniť aj tie. Takže dôjde k dvom debatám. Jedna bude o bezpečnosti, teda o tom, aké opatrenia sú prijateľné bez toho, aby sme spochybnili liberálnu demokraciu. Druhá bude o mulitkulturalizme, teda o tom, ako presadzovať republikánsky princíp a do akej miery je zlučiteľný s ohľadmi voči kultúrnym a náboženským komunitám. Ale to už je debata, ktorá sa vedie sa mnoho rokov a zrejme sa vyhrotí v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
A čo moslimovia? Môže tento útok povzbudiť ďalších radikálov k zopakovaniu podobných útokov?
To v tejto chvíli naozaj neviem odhadnúť. Hollande však v stredu zverejnil správu, že počas posledného roka zabránili úrady piatim atentátom. Samozrejme, to, že sa zabráni niekoľkým útokom, neznamená, že mizne nebezpečenstvo. Videli sme to v stredu. Úrady zneškodnili päť pokusov, ale tento posledný sa im nepodarilo včas neutralizovať. Dokiaľ budú títo dvaja útočníci na slobode, teda ak sa to tak dá vôbec nazvať, tak sú nebezpeční. Nemajú totiž čo stratiť. Ale to, či ďalší budú mať chuť útočiť, nie je isté. Jeden atentát nutne nevyvoláva ďalšie atentáty.
Bude Francúzsko ohrozované teroristami aj v budúcnosti?
Nebezpečenstvo tu určite je, a bohužiaľ bude aj v nasledujúcich rokoch. Ale to neplatí iba o Francúzsku. Je to tiež problém Nemecka, Británie, Švédska, Belgicka aj všetkých západných demokracií, ktoré sú týmto radikálnym islamistickým prúdom považované za úhlavného nepriateľa. Extrémisti sa snažia použiť, využiť a zneužiť aspoň časť islamskej komunity v Európe pre vlastné účely, najmä na destabilizáciu demokracie. A to bude otázka nie na budúci týždeň ale na budúce roky.