Príznačný je najnovší bonmot z Washingtonu, ktorý na otázku, kto sa najviac obáva toho, že Bush nebude znovu zvolený, odpovedá: Po prvé, filmár Michael Moore, ktorý by už nemohol zarábať ďalšie milióny tým, že by útočil na Busha. Po druhé, senátorka Hillary Clintonová, ktorá môže mať vyhliadky na vlastnú prezidentskú kandidatúru za demokratov v roku 2008 iba vtedy, keď bude Bush zvolený na druhé funkčné obdobie. A nakoniec nemecký kancelár Gerhard Schröder, nielen preto, že iba zotrvanie Busha v úrade mu dáva šancu, že by predsa len mohol pomocou antiamerickej karty znovu viesť volebný boj, ale i preto, že prezident Kerry by ho mohol dostať do veľkých politických rozpakov.
Ak sa Kerry stane americkým prezidentom, mali by sa Európania pripraviť na nemilé prekvapenie, píše napríklad washingtonský dopisovateľ Süddeutsche Zeitung Wolfgang Koydl vo svojej knihe John Kerry - nová politika svetovej veľmoci? Upozorňuje okrem iného na to, že Kerryho ubezpečovanie, že chce znovu oživiť staré zväzky, by okrem iného znamenalo, že by žiadal Paríž a Berlín o peniaze a možno i vojakov pre Irak.
Ostrý pohľad na Kerryho osobnosť ponúkajú aj traja reportéri Boston Globe z jeho domovského štátu Massachusetts. Michael Kranish, Brian Moony a Nina Eastnová v knihe John F. Kerry - Vyzývateľ podrobne opisujú životné etapy tohto muža ako nanajvýš rozpornej osobnosti. Na jednej strane ako človeka z uznávaného diplomatického rodu, vychovávaného v európskych i amerických internátnych školách, vzdelaného, hovoriaceho niekoľkými jazykmi, šarmantného a športovo založeného, na druhej strane ako muža, ktorý sa len s námahou snaží priblížiť ľuďom, má problémy s rétorikou a pôsobí často meravo, nie je schopný nadchnúť a v čase štúdií na prestížnej Yaleovej univerzite vzbudzoval viac odpor než obdiv. A to sa v rokoch jeho pôsobenia v Senáte v zásade nezmenilo.
Poukazujú aj na rozpornosť Kerryho postojov v kľúčovej otázke volebného boja - vojne. Významný veterán z Vietnamu, ktorý sa dobrovoľne hlásil do armády, sa v roku 1970 stal jedným z najostrejších kritikov vietnamskej vojny. V roku 1991 hlasoval proti prvej irackej vojne, aby ju neskôr ospravedlňoval a chválil. V roku 2002, naopak, hlasoval za druhú irackú vojnu - aby ju teraz tvrdo odsudzoval ako zle vedenú a falošne zdôvodnenú.
Ani v knihe Friedricha Mielkeho John F. Kerry - americká biografie nechýbajú kritické poznámky o prezidentskom kandidátovi, napriek tomu, že autor neskrýva svoje sympatie voči tomuto "nositeľovi nádejí". Konštatuje napríklad, že Kerryho kritici mu vyčítajú oportunizmus, bezzásadovosť, samoľúbosť, šplhúnsku horlivosť a vrtkavosť.