„Odzvoňme násiliu na ženách. Podporme Istanbulský dohovor!“ Takéto heslá nedávno zneli z úst celebrít či známych športovcov v rámci mediálnej kampane, ktorej cieľom bolo presadenie medzinárodného dohovoru. Petíciu za prijatie dokumentu, ktorý by upravoval našu legislatívu v otázke definovania teroru páchaného na ženách, na námestiach podpisovali tisíce ľudí.

Na prvý pohľad dobročinná záležitosť: veď kto by nepodporil pomoc ženám, ktoré čelia násiliu? Pod povrchom sa však ukrýva ďalšia podstatná otázka: Prečo niekomu tak veľmi záleží na prijatí dokumentu, ktorý so sebou nesie vedecky spochybňovanú rodovú terminológiu?

Na pomoc ženám. Alebo nie?

„Istanbulský dohovor je štandardný dohovor Rady Európy,“ tvrdí Oľga Pietruchová, tajomníčka vládneho Výboru pre rodovú rovnosť, v ktorej sedí 51 žien a 9 mužov. Pietruchová je tiež zakladateľkou občianskeho združenia Možnosť voľby, ktorá Istanbulský dohovor presadzuje. „Takého dohovory prispievajú k harmonizácii nielen práva, ale aj úrovne služieb, prevencie a pochopenia závažnosti problému ako takého. Slovenská republika sa aktívne podieľala na jeho príprave a bola jednou z prvých krajín, ktorá ho podpísala.“

Proti prijatiu dohovoru sa však ostro ohradilo množstvo domácich organizácií, ktoré ženám dlhodobo pomáhajú. Podľa nich sa za dojemnou kampaňou ukrýva pokus presadiť do ...