Po faktickom zániku ČSR v roku 1938 začala fungovať exilová vláda v Londýne. Prezident Eduard Beneš od roku 1940 vydával normatívne akty. Ich prostredníctvom vládla aj vláda, ktorej predsedal Zdeněk Fierlinger, ustanovená v Košiciach 4. apríla 1945. Až v októbri 1945 bolo ustanovené Dočasné národné zhromaždenie. Dovtedy prezident Beneš vydal celkovo 143 dekrétov. V marci 1946 boli ústavným zákonom všetky dekréty potvrdené. Horúco diskutovaným je najmä dekrét o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa č. 12/1945 Sb. z 21. júna 1945. Mal nacionálny charakter, lebo na jeho základe bol konfiškovaný nielen majetok nemeckej a maďarskej šľachty, ale aj pôda nemeckých roľníkov v českom pohraničí. Poľnohospodárska pôda s výmerou 1,65 mil. ha vtedy prešla do Národného pozemkového fondu. Žiaden dekrét však neupravoval odsun Nemcov. Je to len mýtus, tvrdí historik Emil Hruška. O odsune rozhodli závery Postupimskej konferencie, ktoré sa týkali aj Nemcov z Poľska a Maďarska. Najväčšou skupinou odsunutých zahraničných Nemcov boli sudetskí Nemci (3 milióny).
Čo bolo prvé, sliepka či vajce?
Väčšina historikov odôvodňuje odsun Nemcov udalosťami, ktoré mu predchádzali. V parlamentných voľbách v roku 1935 získala Henleinova Sudetonemecká strana, ktorá po roku 1938 už celkom ostentatívne zastávala Hitlerovu politiku, 1,2 milióna hlasov. Stala sa najsilnejšou stranou v ČSR. Úderom pre mladú republiku bol mníchovský diktát z roku 1938. ČSR stratila 41-tisíc km svojho územia, 5 miliónov obyvateľov, dôležité uhoľné bane a energetické podniky. Do roku 1938 bolo z hraničných oblastí vysídlených 150-tisíc Čechov, 15-tisíc židov, 13-tisíc nemeckých antifašistov a 5-tisíc emigrantov z ríše a Rakúska. Nemci argumentujú počešťovaním územia po roku 1918. "Kvôli trom českým deťom v dedine sa vtedy otvárala česká škola," spomína pamätníčka v dokumente Veľký útek. Tu sa však ponúka paralela s predchádzajúcim ponemčovaním.
Dohody
Existuje niekoľko medzištátnych dohôd, ktoré sa týkajú aj Benešových dekrétov. V roku 1950 podpísali zástupcovia ČSSR a NDR dohodu, ktorá určuje, že krajiny nemajú voči sebe žiadne územné nároky a "presídlenie Nemcov z ČSR bolo spravodlivé...". Západonemecký Bundestag vtedy vyhlásil: dohoda nie je zlučiteľná s právom človeka na jeho domovinu. Dohoda medzi ČSSR a NSR z roku 1973 stanovuje v štvrtom odseku, že "krajiny nemajú voči sebe žiadne územné nároky a nebudú tieto vznášať ani v budúcnosti". Aj Rakúsko sa v roku 1974 dohodou zaviazalo, že v budúcnosti nebude vznášať žiadne majetkové nároky. Na druhej strane sa objavujú názory, že Benešove dekréty už aj tak neplatia. V roku 1991 bola totiž prijatá listina základných práv a slobôd ako súčasť československej ústavy a všetky zákony, ktoré boli v protiklade s listinou stratili platnosť. Ďalším krokom k vyriešeniu problematiky na bilaterálnej úrovni bola nemecko-česká rezolúcia z roku 1996. Nemecko vyhlásilo, že bude podporovať vstup Česka do EÚ a česká strana vyjadrila poľutovanie nad utrpením nevinných ľudí, ktorým sa vysídlením ukrivdilo. Otázke sa venuje aj rakúsko-česká komisia expertov, ktorá sa po českých parlamentných voľbách stretne už tretíkrát.