Maledivy bojujú proti stále bezprostrednejšej hrozbe zatopenia. Kvôli stúpajúcej hladine oceánu musí krajina vyvinúť novátorské postupy, ktoré jej umožnia ubrániť sa pred zánikom. So žiadosťou o pomoc sa vláda obrátila aj na holandských odborníkov. Informuje o tom portál e15.cz.
Najvyšší prírodný bod Maledív leží 2,4 metra nad hladinou mora. Ak by stúpla o jeden meter, pohltil by Indický oceán 80 percent súostrovia. Podľa medzinárodného vedeckého panelu IPCC sa hladina morí medzi rokmi 1901 a 2010 zdvihla o 19 centimetrov, do konca storočia by mala stúpnuť o ďalších 26 až 82 centimetrov.
Vláda hľadá spôsob, ako katastrofickému scenáru zabrániť. Bývalý prezident Mohamed Nasheed uvažoval o nákupe novej pôdy pre obyvateľov 1200 maledivských koralových ostrovov, reč bola o Srí Lanke, Indii či Austrálii.
Hoci súčasná vláda už podobné riešenie nepresadzuje, nejedná sa o ojedinelý návrh. Prezident Kiribati Anote Tong zložil zálohu na 2400 hektárov pôdy na Fidži, na ktorej by sa mali pestovať potraviny pre ostrovanov. Budúcim generáciám Kiribati by potom pôda mohla poslúžiť ako nový domov.
Sídliska na odpadkoch
Maledivy sa nakoniec rozhodli vydať inou cestou, píše denník Handelsblatt. Piesok z morského dna využívajú k zväčšovaniu rozlohy ostrovov. Ako dokladajú satelitné snímky, plocha hlavného ostrova sa už vďaka tomu zväčšila takmer na dvojnásobok.
Napriek tomu je hlavné mesto Male natoľko preľudnené, že už nezostáva miesto na odpadky. Všetok odpad preto končí v neďalekej lagúne. "Tilafushi bol pôvodne útes. V 90. rokoch sme z neho urobili ostrov odpadkov, "povedal denníku bývalý minister vnútra a súčasný starosta Male Mohamed Shihab. Skôr ostrov v tvare U vďaka odpadkom vyrástol vysoko nad hladinu a časom sa z neho stala priemyselná zóna.
Riešenie prinášajú umelé ostrovy
Nedostatok pôdy by mali vyriešiť práve ďalšie umelé ostrovy. Najambicióznejším projektom je Hulhumale - približne štvorcový čiastočne dokončený ostrov, na ktorom už vyrástlo sídlisko, nemocnice či priemyselná zóna. Ďalšia fáza stavby by mala skončiť v roku 2016, posledná v roku 2020. Ani na umelom ostrove nechýba piesočná pláž. "Miestami vyzerá Hulhumale prírodnejšie ako Male," tvrdí ekologický aktivista Ali Rilwan približne po piatich rokoch sa v už dokončenej časti ostrova začali dokonca samovoľne vytvárať zásoby pitnej podzemnej vody.
Mešita na umelom ostrove Hulhumale
Hulhumale by malo podľa oficiálnych údajov poskytnúť bývanie 60 tisícom ľudí, teda asi šestine obyvateľov Maledív. Vláda počíta s tým, že zosilňujúce dažde a dlhšie trvajúce obdobie suchá spôsobí, že ľudia sa z menších ostrovov začnú sťahovať na tie väčšie. Úrady pritom vychádzajú zo skúseností po cunami v roku 2004, po ktorej sa niektoré ostrovy ocitli úplne pod vodou a tá následne ustúpila len čiastočne. Tisíce ľudí potom opustili svoje domovy a odišli do Male a ďalších väčších miest.
Holanďania potom do krajiny priniesli ďalší nápad. Za niekoľko týždňov sa začína stavba "Oceánske kvety", siete 185 plávajúcich víl usporiadaných do tvaru kvetu. 40 domov už našlo svojho kupca, uviedol Jasper Mulder z firmy DutchDocklands, ktorá do projektu investovala spolu s miestnou vládou.
"V Holandsku máme celá plávajúce sídliska, pre nás to nie je nič nové," hovorí. Ešte tento rok firma začne výstavbu súkromného plávajúceho ostrova. Nasledovať má prvé plávajúce golfové ihrisko sveta a plávajúci hotel.