StoryEditor

Ako sa Česi dostali do krízovej situácie

20.08.2013, 14:47
Pozrite si chronológiu o tom, ako a prečo vznikla u našich západných susedov politická kríza.

1. Najväčšia policajná razia v českých dejinách (13. júna 2013)
Verejnosť ohúril bezprecedentný zásah Úradu pre boj proti organizovanej kriminalite na viacerých miestach republiky. Polícia sa na zásah pripravovala niekoľko mesiacov, pokyn na zásah prišiel skôr ako sa plánovalo, keď o akcii začali presakovať informácie k dotknutým osobám. Maskovaní policajti zadržali deväť vysokopostavených politikov a úradníkov pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a korupcie a zhabali desiatky miliónov českých korún a kilogramy zlata uložené v bankových bezpečnostných schránkach.

2. Troch politikov obvinili z úplatkárstva (13. až 14. júna 2013)
Troch bývalých poslancov ODS Ivana Fuksu, Petra Tluchořa a Mareka Šnajdra polícia obvinila z úplatkárstva - vyšetrovateľ spojil zloženie ich mandátu v prospech prijatia daňovej reformy s následným nástupom do manažmentu štátnych podnikov České dráhy, Čepro a Český aeroholding. Mesiac nato 16. júla ich podržal Najvyšší súd ČR, ktorý väzobne stíhaných politikov vyňal z právomoci polície a zo štátneho zastupiteľstva s odvolaním sa na poslaneckú imunitu a pustil ich na slobodu.

3. Tajní v službách Nagyovej (15. júna 2013)
Bývalého šéfa vojenského spravodajstva Ondreja Páleníka a jeho nástupcu Milana Kovandu polícia obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a súd ich vzal do väzby. Tajná služba mala na pokyn z Úradu vlády sledovať každý krok manželky premiéra Nečasa. Pokyn však neprišiel od predsedu vlády, ale od šéfky jeho kancelárie Jany Nagyovej (na snímke), Nečasovej milenky. Kovanda sledovačku tajnými priznal, dôvodom však bola podľa neho bezpečnosť štátu. Nečas sa za konanie Nagyovej ospravedlnil a odvolal ju.

4. Pád Nečasovej vlády (17. júna 2013)
Nečas po policajnom zásahu bojoval o politické prežitie, hoci ústrednou postavou, ktorá spájala zadržané osoby bola jeho pravá ruka Jana Nagyová. Po štyroch dňoch napokon rezignoval a s ním aj jeho kabinet. Krízu využil čerstvý prezident Miloš Zeman, ktorý sa už počas volebnej kampane netajil tým, že si post hlavy štátu nepredstavuje ako reprezentatívnu funkciu. Na základe širokého výkladu ústavy zostavil úradnícku vládu podľa vlastného výberu napriek odporu všetkých parlamentných politických strán.

5. Zemanovi kamaráti na Hrade (10. júla 2013)
Prezident Miloš Zeman vymenoval novú českú vládu na čele s Jiřím Rusnokom. Pätnásť nestraníkov spája najmä politická minulosť s hlavou štátu. Rusnok bol od roku 2010 ekonomickým poradcom Strany práv občanů Miloše Zemana. Budúcimi krajskými volebnými lídrami strany, ktorej je Zeman čestným predsedom by mali byť podľa médií minister vnútra Martin Pecina, šéf diplomacie Jan Kohout a ministerka spravodlivosti Marie Benešová. Minister financií Jan Fischer po volebnej porážke v prezidentksých voľbách podporil v druhom kole práve Zemana.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
23. december 2024 03:55