Podobné úvahy boli ešte pred pár rokmi takmer zakázané. O ich odchode zo spoločnej menovej únie sa hovorilo nanajvýš len pošepky a najmocnejší z Európy ho razantne odmietali. S poznámkou pod čiarou: zachránime vás. Takmer za každú cenu. Teraz sa situácia Grécka otočila. Jeho odchod z eurozóny nikdy nebol reálnejší. A otvorene o ňom začínajú hovoriť politici naprieč Európou. Najnovšie vo veľkom rozhovore pre HN, ktorý vyjde v pondelkovom vydaní aj prezident Andrej Kiska.

Buď – alebo

Ako povedal, v prvom rade by sme sa mali snažiť urobiť všetko pre to, aby sme Grécko udržali v eurozóne. „Na druhej strane, buď Gréci akceptujú pravidlá a dodržia svoje záväzky, alebo nech odídu,“ konštatoval prezident. Ako dodal, našou obrovskou výhodou je, že situácia je iná ako pred piatimi rokmi a dnes sme na takúto možnosť podstatne pripravenejší.

Jeho slová potvrdzujú aj medzinárodní bankári. Na konferencii vo Frankfurte sa zhodli, že odchod Grécka by bol výrazne menší problém, ako keby zas z EÚ odišla Veľká Británia.

Dohoda v nedohľadne

Pre Grékov sú dôležité dve veci: dostať ďalšiu dávku pomoci, aby mohli zaplatiť zhruba 1,6-miliardovú splátku dlhu. A k tomu sa udržať na infúzii z Európskej centrálnej banky, ktorá pumpuje miliardy eur do tamojších finančných domov. Situácia sa však komplikuje: Gréci sa stále nedohodli s veriteľmi na škrtoch. Čo je však ešte horšie, šiesti guvernéri chcú zastaviť práve kľúčové pôžičky centrálnej banky. Rokovania budú pokračovať cez víkend.

Ako upozorňuje expertka londýnskej analytickej firmy IHS Blanka Koleníková, Grécko bude musieť ukázať, že to, čo sľúbili, aj splnia v praxi a nie iba na papieri.