Prípad českej rodiny Michalákovcov, žijúcej v Nórsku, ktorej nórske úrady odobrali deti pre podozrenie z domáceho násilia, spôsobil škandál s hroziacou politickou koncovkou: o prípade rokuje český parlament, predseda vlády Sobotka požiadal nórsku premiérku o prešetrenie prípadu a prezident Zeman dokonca navrhol odvolanie veľvyslanca.

Podozrivé prípady odobratých detí, ktoré sa v poslednom čase množia nielen v Nórsku, ukazujú na obrátenú stránku našej novodobej viery v byrokraciu. Nakoľko môžu sociálne úrady vstupovať do rodinných drám? Kedy môžu zasiahnuť hraničným spôsobom? Kam siahajú jeho právomoci a kde sa končí právo na sebaurčenie? Ide o celoeurópsky trend, alebo len zlyhanie nórskej či britskej spoločnosti?

Príbeh rodiny v Nórsku

Česká účtovníčka Eva Michaláková sa do Nórska presťahovala v roku 2003. Pred štyrmi rokmi jej miestne úrady odobrali dvoch chlapcov, ktorí vtedy mali len dva, respektíve päť rokov. Denis a Dávid boli následne zverení do pestúnskej starostlivosti. Českú verejnosť (a miestnych politikov) rozhorčilo aj posledné rozhodnutie nórskych úradov. Mladšieho Dávida poslali na adopciu a v prípade Denisa komisia navrhla odobrať Michalákovej rodičovské práva – z obavy, že by pestúnsku rodinu obťažovala podávaním ďalších návrhov. Napokon, nórske úrady celé štyri roky pracovali na tom, aby zo života malých chlapcov úplne vymazali ich biologickú rodinu. Podozrenia z domáceho fyzického či sexuálneho násilia sa však nikdy nepreukázali ani policajným vyšetrovaním.

Príbeh poznáme len z jednej strany, nórska sociálka s médiami zásadne nekomun...