Aký veľký vplyv majú neokonzervatívci na politickú moc?
- Ťažko povedať, i keď je jasné, že prezident Bush presadzuje politiku, ktorú obhajujú neokonzervatívci v takej miere, ako to ešte neurobil žiaden americký líder. Nemôžem však povedať, čo ho k tomu vedie. Či je to preto, že čítal nejaké knihy a články od neokonzervatívcov a tieto myšlienky ho ovplyvnili, alebo preto, že v súkromí svojej kuchyne rozoberal svetovú politiku so svojou manželkou Laurou a k týmto ideám sa dopracoval sám.

Kto je najvyššie postavený neokonzervatívec v Bushovej vláde? Skloňuje sa najmä meno viceprezidenta Cheneyho.
- Cheneyho síce osobne poznám, no neodvážim sa naisto povedať, že je neokonzervatívec. Pracoval som s ním aj tu na pôde American Enterprise Institute a má k AEI určite veľmi blízky vzťah. Dokonca sa mal stať predsedom našej správnej rady len krátko predtým, ako mu George W. Bush ponúkol lepšiu prácu. Neviem, či je neocon. Prinajmenšom pred 11. septembrom by ho tak nikto nenazval. Pred koncom prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991 som ja alebo napríklad Richard Perle a ostatní, ktorých by ste smelo mohli nazvať neoconmi, boli nešťastní, že sme tú vojnu tak rýchlo skoncovali a nepodporili iracké povstanie proti Saddámovi. Nič nenaznačuje, že Cheney by vtedy nesúhlasil s prezidentovým rozhodnutím nepokračovať v irackej operácii. Nedáva zmysel prinajmenšom v historickom význame nazývať Cheneyho neokonzervatívcom, no teraz určite rozmýšľa ako väčšina neoconov.

Ktorá krajina je ďalšou na Bushovom zozname krajín zla?
- Neviem. Môže nasledovať ďalšia vojenská akcia zo strany USA, ak bude existovať závažná bezpečnostná hrozba. Napríklad sa hovorilo, že mnoho Saddámových zbraní hromadného ničenia je skrytých v Sýrii. Pripomínam, že s najväčšou pravdepodobnosťou to nie je pravda, ale ak by sa ukázalo, že je to tak, existuje možnosť vojenského zásahu v Sýrii. Ale najpravdepodobnejšia je zmena v Iráne, lebo, ako sa zdá, Iránci sú na ňu pripravení a malo by to tiež veľký ohlas v islamskom svete. Nestalo by sa to však vojenskou intervenciou, ale podporou opozície. Ak však zistíme, že Irán vyvíja jadrové zbrane, tak môže nasledovať americký vojenský zásah zameraný na zničenie iránskych nukleárnych kapacít. Vôbec však nie je pravda, ako sa hovorí, že neoliberáli či neokonzervatívci majú záujem šíriť hodnoty násilnou cestou. Sila sa nevyužíva iba na šírenie demokracie, vždy je to spojené aj so závažnou hrozbou. Presne tak ako sa cítilo, že Saddám Husajn bol veľmi vážnou hrozbou. Na jednej strane existuje konzervatívna filozofia, podľa ktorej sa veľký význam prikladá obrane a vlastným záujmom USA, no na druhej strane je aj náš idealistickejší argument, že vlastný záujem sa spája aj s bezpečnosťou iných krajín a národov. Ide aj o presadzovanie hodnôt a princípov demokracie či ochrany nevinných ľudí pred agresiou.

Prečo neokonzervatívci tak neochvejne podporujú Izrael?
- Väčšina neoconov cíti, že Izrael postupuje správne v tej najpodstatnejšej veci - v jeho práve na existenciu. Veríme, že základom tohto konfliktu je odmietanie tohto práva zo strany väčšiny arabského sveta. Samozrejme, aj Palestínčania majú práva. Ale otázka stojí: bude chcieť Palestínsky štát navždy život v mieri s Izraelom po svojom boku, alebo jeho vytvorenie Palestínčania považujú iba ako dočasný stav, ktorý im umožní rozvinúť ich násilný boj za získanie celej Palestíny? Neoconi tiež neskrývajú svoj obdiv k demokratickému zriadeniu Izraela a opovrhujú palestínskou taktikou terorizmu.

No mnohí, aj v samotnom Izraeli, odsudzujú politiku premiéra Ariela Šarona.
- Rôzni neokonzervatívci majú na Šarona rôzne názory, no cítime, že nie Šaron je tým problémom. Je to v Arafatovi. Palestínčania rokovali aj s najumiernenejším izraelským premiérom Ehudom Barakom, ktorý ponúkol oveľa rozsiahlejšie ústupky, než mu umožňovala verejná mienka. Arafat to odmietol a radšej sa vydal na cestu teroru a zámerne spôsobil Barakov pád. Logicky, Izraelčania sa po tejto Arafatovej taktike obrátili na Šarona.

A ako sa neoconi vyrovnávajú s negatívnym informovaním o ich hnutí zo strany svetových médií? Kde pramení táto "zaujatosť"?
- Ja sám sa snažím dokázať nepravdivosť týchto nezmyslov. Niektoré z tejto zaujatosti je "ľavičiarska" agenda v mnohých médiách. Nápadné je to najmä v BBC. Je v tom aj nádych antisemitizmu (vrátane BBC). Tvrdia, že keď veľa neoconov je židov, reprezentujú nejakú židovskú konšpiráciu. Mnohí boli prekvapení Georgeom W. Bushom. Jeho otec bol extrémnym príkladom tzv. realistu v zahraničnej politike. Narážam na chladnú kalkuláciu národných záujmov a snahu vyhnúť sa nárazom - ignorovať Bosnu, nechať Saddáma pri moci, ignorovať čínsky Tchien-an-men a budovať blízke vzťahy s Pekingom, varovať sovietske republiky pred vyhlasovaním nezávislosti. Mladší Bush sa zdá veľkým internacionalistom a "idealistom", napríklad pri snahe demokratizovať Blízky východ. Mnohí si myslia, že aj za týmito prezidentovými postojmi je nejaký komplot.