Viac ako dvadsať rokov platí v Náhornom Karabachu papierové prímerie. Fakticky však zdĺhavý konflikt nikdy neskončil. Pred Vianocami vygradovali občasné incidenty na hraniciach do tej miery, že Arménsko hovorí o novej vojne. "Už sa to dostalo do fázy intenzity ozbrojeného konfliktu," hovorí pre iDnes.cz expert na kaukazský priestor Tomáš Šmíd.
Dva dni pred Vianocami sa Arménsko a Azerbajdžan vzájomne obvinili z porušovania pokoja zbraní v spornej oblasti. "Už dlhšiu dobu sa nedá hovoriť o tom, že by išlo o zamrznutý konflikt. V poslednom roku alebo dvoch sa ale začína objavovať aj ťažká vojenská technika," opisuje situáciu Šmíd.
Podľa Arménska eskalovalo násilie príliš a obe kaukazské krajiny sú po 21 rokoch znovu vo vojne. "To, čo dnes máme, je vojna. Musíme použiť slovo vojna, pretože prímerie už neexistuje. Azerbajdžan používa všetky existujúce zbrane: tanky, delá a protiletecké zbrane," vyhlásil hovorca arménskeho ministerstva obrany Arcrun Hovhannisjan.
Dôvodom sú azerbajdžanské tanky, ktoré sa podľa webu Radia Slobodná Európa objavili na frontovej línii v streleckej pozícii prvýkrát od ukončenia vojny v roku 1994. "Bolo vypálených okolo 1500 striel z tankov a granátometov," cituje web vyhlásení ministerstva obrany Náhorného Karabachu.
Pri streľbe zahynul 24-ročný vojak Garik Avanesian a niektoré zdroje uvádzajú, že druhý deň zahynul ešte jeden 21-ročný vojak. Podľa správy arménskeho Regionálneho výskumného centra zomrelo pri decembrových prestrelkách celkom šesť ľudí.
Azerbajdžan tvrdí, že jeho jednotky zasahujú len na svojom území, kde sú arménske jednotky nelegálne. K upokojeniu násilia vyzvali aktérov už aj Spojené štáty. "Súčasná eskalácia násilia a použitia ťažkých zbraní je neprijateľná," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia John Kirby.
Len deň po vyhlásení o vojne ohlásilo Rusko utuženie väzieb s Arménskom. V kaukazskom regióne vytvorí zjednotený systém protivzdušnej obrany. Námestník arménskeho ministra obrany David Tonojan na otázku, či sa nová dohoda uplatní aj v prípade obnovenia bojov s Azerbajdžanom, vyhlásil, že "nie je dôvod pochybovať o efektívnosti síl a prostriedkov protivzdušnej obrany Náhorného Karabachu".
Podľa Šmída však Rusko dalo jasne najavo, že nový systém bude stavaný tak, aby ho Arménsko nemohlo zneužiť v prípade novej vojny v Náhornom Karabachu. O tom tiež svedčí vyhlásenie ruského ministerstva zahraničia, ktoré chce v spore vystupovať ako mediátor. "Rusko použije všetky prostriedky, aby sprostredkovalo pomoc účastníkom sporu o Náhorný Karabach, vrátane stretnutí vysokých predstaviteľov oboch strán," cituje ich slová Armenpress.
Strety na hraniciach nikdy neutíchli
Spor o Náhorný Karabach má korene hlboko v histórii. V 20. rokoch Sovieti túto oblasť obývanú prevažne Arménmi prisúdili Azarbajdžnu, čo položilo základy krvavého konfliktu vzniknutého počas rozpadu ZSSR.
Vojnu, ktorá stála 30-tisíc životov, rozpútal v roku 1988 incident, keď v reakcii na zabitie dvoch mladých Azerov vypukli v Azerbajdžane protesty proti Arménom. Vojna sa vliekla šesť rokov a ako oficiálny koniec sa udáva podpis dohody o prímerí z 12. mája 1994 sprostredkované Ruskom.
Faktický mier však v oblasti od tej doby nebol. "Od vojny bolo aj obdobie, kedy k incidentom dochádzalo len sporadicky. Nejaké incidenty tam však boli vždy a k podpisu mierovej dohody nikdy nedošlo," vysvetľuje Šmíd.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v reakcii na súčasnú situáciu uviedla, že s množiacimi sa potýčkami je pokoj zbraní v oblasti dlhodobo neudržateľný. Ak by došlo k vojne, bola by zrejme situácia na bojisku ďaleko vyrovnanejšia než v deväťdesiatych rokoch.
Vtedy malo navrch Arménsko. Azerbajdžan síce mohol ťažiť z ekonomickej prevahy, Arménsko však bolo politicky jednotné, mala lepšie vybavenú armádu a mohlo sa spoľahnúť na podporu Moskvy.
"Došlo k určitému vyrovnaniu. Azerbajdžan získal celý rad finančných prostriedkov vďaka predaju ropy a zemného plynu a svojou armádu tak do značnej miery modernizoval. Najmodernejšie zbrane pritom nakúpil od Izraelu. Arménska armáda je zastaralejšia a závislá na ruských zbraniach, zato má kvalitný výcvik a jednoducho povedané bojového ducha. Ak by došlo k plnohodnotnému stretu, bola by to konvenčné krvavá vojna," zhŕňa Šmíd.