Americký viceprezident Joe Biden vyzval v pondelok ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v telefonáte, aby s cieľom upokojiť napätú situáciu na Ukrajine nevyhlasoval výnimočný stav, ale spolupracoval s opozíciou na mierovom riešení konfliktu.
"Biden zdôraznil stanovisko USA o odmietnutí násilia na oboch stranách a zároveň varoval, že prijatím výnimočného stavu či iných prísnych bezpečnostných opatrení ešte viac vyvolá vášne a uzavrie cestu pre mierové vyriešenie sporu," uviedol podľa agentúry Reuters v stanovisku Biely dom.
„S ohľadom na skutočnosť, že nie je možné strácať čas, viceprezident vyzval prezidenta Janukovyča, aby stiahol z ulíc poriadkovú políciu a spolupracoval s opozíciou na prijatí okamžitých opatrení na zmiernenie napätia medzi protestujúcimi a vládou," píše sa ďalej v komuniké.
Biden telefonoval s Janukovyčom už druhýkrát za ostatný týždeň, pripomína agentúra AP. Spojené štáty po zásahu vládnych jednotiek voči demonštrantom, ktoré sa minulý týždeň skončili tromi obeťami, pohrozili uvalením sankcií voči Ukrajine a jej najvyšším predstaviteľom.
Šéf OSN vyzval Janukovyča na dialóg s opozíciou
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval v pondelok ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v telefonickom rozhovore na dialóg so svojimi oponentmi s cieľom vyriešiť politickú krízu na Ukrajine.
„Generálny tajomník informoval prezidenta Janukovyča o tom, že pozorne sleduje situáciu na Ukrajine a zároveň vyjadril vážne znepokojenie nad nedávnymi udalosťami v jeho krajine," uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Farhan Haq, ktorého citovala agentúra Sinchua.
Pan Ki-mun, ktorý sa v súčasnosti nachádza na oficiálnej návšteve Kuby, zopakoval svoju predošlú výzvu na zmysluplný, udržateľný a otvorený dialóg so všetkými stranami s cieľom nájsť východisko z krízy a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu. Šéf svetovej organizácie podľa svojho hovorcu nabádal ukrajinského prezidenta na riešenie krízy na Ukrajine pokojnou cestou a pomocou kompromisu.
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Protesty, ktorých novým impulzom bola séria parlamentom prijatých zákonov obmedzujúcich prakticky akúkoľvek protestnú aktivitu občanov, prerástli minulý týždeň do zrážok s políciou, pričom zahynuli najmenej traja ľudia a stovky utrpeli zranenia.