Ukrajina požiadala v súvislosti s hrozbami Ruska americkú stranu údajne o vojenskú pomoc v podobe zbraní a munície. USA podľa informácií denníka The Wall Street Journal túto žiadosť zamietli s tým, že nechcú prispieť k ďalšej eskalácií napätia v relácii k Ruskej federácii.
Kým nemenovaný vysokopostavený americký úradník vraj pre spomínané periodikum uviedol, že nejde o zamietnutie navždy, ale momentálne, hovorkyňa Pentagónu pre tlačovú agentúru DPA dnes uviedla, že žiadosť ukrajinskej strany je predmetom skúmania. Nešpecifikovala však charakter pomoci, o ktorú Ukrajina požiadala.
USA chceli krízovému regiónu pomôcť predovšetkým finančne a diplomaticky.
Merkelová necháva dvere Rusku otvorené
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes vyhlásila, že je dôležité ponechať otvorené dvere pre rozhovory s Ruskom o Ukrajine, avšak Západ musí byť takisto pevný a zásadový v reagovaní na porušovanie medzinárodného práva.
Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Merkelová po pravidelnom stretnutí s lídrami nemeckej podnikateľskej sféry zdôraznila, že "rozhovory sú najlepšou príležitosťou nájsť riešenia". Kancelárka však dodala, že je dôležité, aby "prípady porušovania medzinárodného práva neprešli len tak bez komentára alebo bez následku".
Západné krajiny sa pripravujú na uvalenie sankcií proti Rusku, ak Moskva neustúpi ohľadom Ukrajiny.
Šéf Spolkového zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Ulrich Grillo uviedol, že "sankcie neposlúžia (nemecko-ruským) podnikateľským vzťahom, predovšetkým istote a dôvere v tieto vzťahy, ale pre mňa, pre nás, je medzinárodné právo nadovšetko".
Sankcie sa dotknú aj Putinovych ľudí
Vízové reštrikcie voči Rusku, ktorými pohrozili EÚ a USA, budú zahŕňať najmenej 13 ruských politikov a priemyselníkov, vrátane blízkych spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to dnes nemecký denník Bild s odvolaním sa na diplomatické zdroje v Bruseli a vo Washingtone.
Podľa novín by sa mal pripravovaný zákaz vydávania víz týkať aj ruského ministra obrany Sergeja Šojgu, šéfa prezidentskej kancelárie Sergeja Ivanova, tajomníka rady bezpečnosti Nikolaja Patruševa, ako aj viacerých Putinových poradcov.
Na zozname predstaviteľov postihnutých sankciami nebude podľa Bildu chýbať ani šéf ruskej energetickej firmy Gazprom Alexej Miller a šéf ropnej spoločnosti Rosneft Igor Sečin.
Slovensko: Situácia je kritická
Slovenský rezort diplomacie označil situáciu na Kryme za kritickú. Zároveň odsúdil všetky kroky, ktoré by mohli ešte viac zhoršiť situáciu na tomto čiernomorskom polostrove.
"Rozhodnutie o vykonaní referenda o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny je nelegálne a nelegitímne, pričom je v rozpore s platnou ukrajinskou ústavou," zdôraznil pre TASR hovorca rezortu Boris Gandel s tým, že Slovensko tento plebiscit ani jeho výsledky neuzná. Zopakoval, že pre SR sú neakceptovateľné všetky kroky, ktoré by viedli k narušeniu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
Situáciou v krajine a sankciami voči Rusku sa v pondelok 17. marca budú v Bruseli zaoberať ministri zahraničných vecí EÚ.
Ruské vojská sa presúvajú
Kolóny ruskej vojenskej techniky sa dnes ráno začali presúvať z mesta Kerč do vnútrozemia Krymského polostrova. Rovnaká situácia je aj v meste Džankoj, ktoré ráno tiež opustili kolóny ruskej vojenskej techniky.
Informoval o tom vedúci tlačového centra ukrajinského ministerstva obrany na Kryme Vladislav Selezňov s tým, že cieľ, kam sa technika presúva, nie je známy. Dodal, že vojaci v Kerči i Džankoji absolvovali vo štvrtok inštruktáž s veliteľmi a dostali aj požehnanie vojenských duchovných.
Agentúra Reuters informovala, že v zálive Kazačija neďaleko Sevastopola sa dnes z ruskej vojnovej lode vylodilo niekoľko nákladných áut, mnoho vojakov, ako aj najmenej jeden obrnený transportér. Podľa reportéra Reuters to svedčí o zámere Ruska ďalej posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na Krymskom polostrove.
Stíhačky do Bieloruska
Rusko vyslalo do Bieloruska šesť stíhačiek Su-27 a tri nákladné lietadlá, ktoré sa na budú zúčastňovať na ochrane a hliadkovaní pozdĺž jeho západných hraníc. Informoval o tom dnes spravodajský server Newsru.com s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.
Server uvádza, že ruské letecké sily sa v ostatnom čase sťahujú na územie Bieloruska na spoločné vykonávanie vzdušného prieskumu v rámci previerky bojaschopnosti bieloruského letectva.
"Po ukončení všetkých nevyhnutných príprav sa posádky ruských stíhačiek zapoja do spoločnej bojovej služby s bieloruskými kolegami s cieľom vykonávať letecký prieskum a zaisťovať ochranu a obranu vzdušného priestoru zväzového štátu," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva obrany.
Redislokácia ruských lietadiel sa uskutočnila v súlade s medzištátnou zmluvou medzi Ruskom a Bieloruskom o spoločnej ochrane vonkajšej hranice ich zväzového súštátia.
Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení upozornilo, že v prípade ďalšej koncentrácie vojsk v štátoch susediacich s Bieloruskom, odpovie "adekvátnymi protiopatreniami".
Lietadlá vyslalo aj NATO
Severoatlantická rada v pondelok schválila pravidelné lety strojov AWACS, ktoré majú sledovať situáciu na Ukrajine a Krymskom polostrove. Stalo sa tak na základe odporúčania vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe, amerického generála Philipa Breedlova. Lety podľa neho umožnia získať všetky potrebné informácie o pohyboch jednotiek na Ukrajine, ale hlavne na Kryme. Toto opatrenie je zároveň odpoveďou aliancie na obavy Estónska, Litvy a Lotyšska a Poľska ohľadne operatívnej situácie na hraniciach NATO.
Web Newsru.com pripomína, že ruské ministerstvo obrany v stredu povolilo Ukrajine prieskumný let nad územím Ruska. Stalo sa tak s cieľom umožniť Ukrajincom, aby preverili hodnovernosť informácií ukrajinského ministra obrany Ihora Teňucha o počte ruských vojakov a techniky zúčastňujúcich sa na vojenskom cvičení v blízkosti východných hraníc Ukrajiny.
Teňuch tvrdil, že na manévroch pri východných hraniciach Ukrajiny a na Kryme sa zúčastňuje 220.000 ruských vojakov, 1800 tankov a 400 vrtuľníkov. Ruské ministerstvo tieto počty označilo za "silno zveličené" a vyzvalo ukrajinských kolegov, aby nevyhrocovali situáciu.