Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.
V dubajskej centrále počítačového gigantu IBM má na starosti zháňanie pracovníkov pre pobočky v Afrike i v Ázii. Pomáha im získať šikovných ľudí a preraziť vďaka tomu na tamojšom trhu, ktorý je do budúcnosti veľmi perspektívny. „Zabezpečujem úplný nábor zamestnancov v oblasti IT služieb a outsourcingových riešení. Riadim tiež nové projekty v Saudskej Arábii a v krajinách subsaharskej Afriky,“ vysvetľuje náborový manažér IBM v Spojených arabských emirátoch Boris Fugger.
Jeden z jeho posledných projektov bol v Keni, kde pomáhal otvoriť prvé IBM výskumné centrum v Afrike. To má pod palcom najmä výskumy týkajúce sa zlepšenia dopravnej infraštruktúry či telekomunikačných služieb. „V krajinách, ako je Keňa či Tanzánia, sa bežne stáva, že sa nájde len jeden jediný človek, ktorý sa vyzná v danej technológii, avšak záujem o neho má naraz 30 firiem. Dôležité je presvedčiť ho, aby sa rozhodol práve pre IBM,“ hovorí Banskobystričan Fugger.
Biznis v Afrike
Rwanda, Etiópia, Angola či Keňa. Aj v takýchto exotických krajinách pomáha Fugger úspešne odštartovať fungovanie nových pobočiek. Celkovo loví šikovné mozgy vo viac ako 30 krajinách sveta. „V prvom rade mám na starosti podporu biznisu pri expanzii v nových geografických regiónoch, v ktorých ešte IBM nemá plné zastúpenie,“ opisuje Fugger cieľ svojej práce.
Práve rýchly ekonomicky rast v afrických krajinách za posledné roky vytvára obrovský dopyt po nových projektoch v oblasti informačných
technológií. „IT služby musí niekto v regióne poskytovať. V mnohých prípadoch ide doslova o zelenú lúku, ktorá je pre biznis veľmi lukratívna,“ dodáva 28-ročný Slovák.
Väčšina projektov je vo sfére telekomunikácií, bankovníctva či logistiky. Pre tie sa snaží nájsť v oblastiach Afriky a Ázie čo najviac lokálnych talentov. A čo to znamená v praxi? „Nadväzujem kontakt a spoluprácu s univerzitami na Blízkom východe a v Afrike. V nich sa snažím identifikovať tých najlepších pre prácu v IBM už počas posledného ročníka na vysokej škole. Konkurencia je nezriedka obrovská,“ pripomína Fugger.
Najmä do Afriky pritom preniká veľká konkurencia z Číny, Indie, Európy aj USA. Sú to všetko krajiny, ktoré si chcú ukrojiť z koláča možností v tomto rozvíjajúcom sa regióne. Aj preto je podľa Fuggera dôležité pracovať čo najefektívnejšie pri obsadzovaní nových pozícií.
Raketová kariéra
Kariéru v IT gigante odštartoval Slovák veľmi skoro. V IBM dva roky pracoval už ako študent na čiastočný úväzok. Popri štúdiu tiež pôsobil v personálnej agentúre a vyskúšal aj študentské programy Work and Travel v USA. Študoval manažment na City University of Seattle v Bratislave.
V IBM začal naplno pracovať zhruba pred tromi rokmi. „Najprv som pôsobil v oblasti náboru pre strednú a východnú Európu. Počas projektu v Afrike som si však tento región obľúbil pre jeho rozmanitosť a rýchly ekonomický rast,“ opisuje svoj kariérny postup.
Následne úspešne zvládol projekt v kenskom Nairobi. Vďaka tomu si ho všimlo vedenie spoločnosti a o pár mesiacov mu dalo ponuku pracovať pre regionálnu centrálu IBM v Dubaji.
ROZHOVOR. Andrej Chu, výskumník na Khalifa University of Science v Abú Zabi pre HN:
Boris Fugger sa vypracoval v medzinárodnej spoločnosti v Dubaji. Je pre Slovákov ťažké preraziť v tomto regióne?
Je to rovnaké, ako pre kohokoľvek iného. Na druhej strane je však pravda, že Spojené arabské emiráty sú veľmi špecifickou krajinou, ktorá zvykne posudzovať ľudí aj podľa národnosti, a to i na oficiálnej úrovni. Z tohto hľadiska byť Slovákom môže byť v istom zmysle hendikep, pretože našu krajinu tu nikto nevníma ako súčasť Európskej únie, ale skôr ako „nejakú východoeurópsku“ krajinu.
Čo mu najviac pomohlo, aby sa uchytil v zahraničí?
V Borisovej profesii zrejme najviac zavážia vlastnosti ako asertivita a schopnosť komunikovať s ľuďmi. A to takým spôsobom, aby dokázali pochopiť a prijať to, čo sa im snaží povedať. Základným predpokladom pre túto schopnosť je, samozrejme, Borisova jazyková znalosť.
Kde ste sa s ním zoznámili?
Spoznali sme sa v rámci česko-slovenskej komunity v Dubaji. Tu sa ľudia s podobnými záujmami vcelku často stretávajú a organizujú spoločné akcie.
AKO ŽIJE V DUBAJI BORIS FUGGER
Najväčšie prekvapenie
Spôsob, akým Dubaj funguje. Najmä to, že domáci sú v menšine a riadia cudzokrajnú väčšinu. Zároveň jední potrebujú druhých, aby to fungovalo. Pre zaujímavosť, v emirátoch je len 16 percent domácich, zvyšok tvoria pracovníci zo zahraničia.
Zvládnutie jazyka
V emirátoch sa síce oficiálne hovorí po arabsky, v skutočnosti však všetci vedia perfektne po anglicky. Po arabsky preto viem len zopár nevyhnutných slov. Viac ma osobne zaujíma svahilčina, čo je jazyk, ktorým sa hovori v niektorých krajinách východnej Afriky. O pomoc tam poprosíte slovami „Nisaidie, tafadhali“.
Kultúrny šok
Asi najviac to, že v niektorých krajinách sa ľudia vedia tešiť z maličkostí. Napríklad aj z toho, že dnes je pekný deň. Mám pocit, že tu v Európe na to veľa ľudí už zabudlo. Na druhej strane, ked vidíte deti na smetisku medzi kravami, a ľudia to považujú za obraz dennej reality, je to smutné.
Slovenské zvyky
V prvom rade varenie. Keďže nás Slovákov žije v emirátoch pomerne veľká skupina, tak si občas spravíme halušky alebo kapustnicu, prípadne tvarohové rezance. Vyžaduje to zo začiatku viac energie, nájsť dané suroviny v rôznych obchodoch, ale časom človek zistí, kde čo dostať. Tiež sa vždy nájde niekto, kto donesie z domu o jednu bryndzu navyše. Česká a slovenská komunita v Dubaji funguje výborne, je nás tam vyše 800.
Prijatie od domácich
Keďže emiráty sú multikultúrna krajina, tak to bolo pomerne hladké. Nemusel som zapadnúť do monokultúry. Ťažšie je ľuďom vysvetliť, odkiaľ pochádzam. A to nemyslim len geograficky. Niektorí ľudia majú rôzne predstavy o našom regióne. Napríklad si myslia, že u nás bola nedávno vojna. Preto sa snažím každému čo najviac priblížiť Slovensko.
Spomienky na domov
Mne sa na nás najviac páči hĺbka konverzácie, ktorú vieme na Slovensku viesť. Veľmi mi chýba naša príroda a dážď a tie naše jednoduché radosti ako prechádzka v lese.
Poučenie pre Slovákov
Myslím si, že by sme si mali viac veriť. Pozitívnych vlastností máme veľa. Nemali by sme však čakať na to, že niekto iný za nás niečo urobí. Mali by sme byť sami tvorcami zmien. Takisto nám chýba komunitné myslenie. Na druhe strane vždy, keď prídem na Slovensko, tak vidím, že sa to pozitívne mení, že ľudia už začínajú brať verejný priestor ako svoj.
Recept na úspech
Je ním zrejme pre každého niečo iné. Pre niekoho to môže byť vlastná kaviareň, pre druhého vastná farma, tretí chce byť výborným lekárom. Väčšina mladých ľudi, s ktorými sa stretávam, po ukončení štúdia netuší, čo chce robiť. Preto je podľa mňa veľmi dôležité nečakať, kým škola skončí, ale začať už na škole. Najdôležitejšie je však vedieť, čo chcete, nebáť sa, byť poctivý a čitateľný.