Severoatlantická aliancia si musí vyriešiť otázku, ako chce k Rusku pristupovať, konštatoval dnes v rozhovore pre TASR analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Marian Majer.
Reagoval tak na dnešné udalosti, keď Čierna Hora dostala oficiálne pozvánku do NATO. Rusko ústami predsedu výboru Rady federácie pre obranu a bezpečnosť Viktora Ozerova reagovalo tým, že ukončí spoločné projekty s Čiernou Horou vrátane vojensko-technických, ak táto balkánska krajina vstúpi do aliancie.
Podľa Majera boli vzťahy medzi Moskvou a NATO - bez ohľadu na pozvánku pre Čiernu Horu - doteraz "v podstate akoby zmrazené po udalostiach na Ukrajine a na Kryme, čiže je zastavená akákoľvek technická spolupráca, ktorá predtým prebiehala, a politický dialóg síce nie je oficiálne zastavený, ale v zásade neprebieha. Ja si myslím, že toto bude pretrvávať a tie udalosti z dneška to potvrdzujú".
Podľa Majera si však aj NATO musí vyriešiť otázku, ako chce k Rusku pristupovať, teda čo vlastne Rusko pre NATO predstavuje. "Je to naďalej partner, čo už asi nie, alebo je to nepriateľ alebo niečo iné. Na toto sú odlišné názory. Jednotlivé krajiny majú rôzne postoje. V zásade vnímam, že prevláda taký názor, že udržujme adekvátne odstrašenie, udržujme pocit sily, ale zároveň udržujme politický dialóg. Myslím si, že toto nakoniec prevládne - hlavne v krajinách západnej Európy, ktoré majú záujem o ďalšie rozvíjanie politického dialógu s Ruskom," vysvetlil Majer.
Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier dnes zároveň oznámil, že pravidelné diplomatické kontakty medzi NATO a Ruskom sa pravdepodobne čoskoro obnovia. Podľa Steinmeiera ministri inštruovali šéfa aliancie Jensa Stoltenberga, aby sa začali prípravy na obnovenie zasadnutí Rady NATO-Rusko, ktoré sa na úrovni veľvyslancov nekonali už od júna 2014.
"Nemci majú tento postoj už dlhšie obdobie," konštatoval Majer. "Nemci sú za to, aby na jednej strane aliancia robila opatrenia na posilnenie svojho odstrašenia, teda aj vojenské kroky, na druhej strane, aby obnovila politickú debatu. Myslím si, že to súvisí skôr s celkovými hrozbami, ktoré hlavne voči Európe dnes existujú, že Rusko je jednoducho relevantný globálny aktér. Nemci, ale nielen oni, majú pocit, že Rusko nemôžeme vytesňovať z akejkoľvek politickej debaty. To sa týka napríklad aktuálne Sýrie, ale aj niektorých ďalších štátov, napríklad Iránu či Ukrajiny," povedal analytik CEPI.
K perspektíve Srbska v NATO uviedol, že Belehrad je iný prípad, pretože tam boli rôzne tendencie z hľadiska nastavenia verejnosti a politického vedenia, ktoré nie sú až tak naklonené členstvu v nejakom krátkodobom horizonte.
"Na druhej strane v poslednom období prebieha medzi Srbskom a alianciou pomerne zintenzívnený dialóg na najvyššej úrovni... Myslím si, že v konečnom dôsledku Srbsko raz skončí v aliancii. Ten proces a jeho dĺžku neviem úplne odhadnúť, pretože okolnosti sú trochu iné. Srbsko je krajinou, ktorá má pocit, že bola zo strany NATO bombardovaná neprávom. Sú tam teda aj také emocionálne prekážky, ktoré je potrebné v tom procese nejakým spôsobom preklenúť. Myslím si, že je otázka desiatich rokov, možno menej. Ale nie je to otázka jedného alebo dvoch rokov," dodal Majer.