V roku 2003 tak labouristi oficiálne evidovali 214 952 členov. Tento trend pritom pokračuje naďalej - za prvých šesť mesiacov tohto roka z jej radov vystúpilo ďalších 25-tisíc nespokojencov. Nikdy počas uplynulých sedemdesiatich rokov nebola členská základňa labouristickej strany taká slabá. Pri doplnkových komunálnych voľbách minulý mesiac v Birminghame a Leicesteri sa dokonca ani nenašlo dosť aktivistov, ktorí by sa za toto politické zoskupenie zúčastnili na ich organizácii. Vedenie jednotlivých organizácií sa preto pozerá do najbližšej budúcnosti s neskrývanými obavami - veď voľby do dolnej komory britského parlamentu už klopú na dvere, uskutočnia sa pravdepodobne začiatkom budúceho roka.
Blairovi odporcovia - medzi nimi v prvom rade vplyvný denník The Guardian - vidia hlavné zlo v irackých postojoch britského premiéra. Labouristov vykresľujú ako stranu, ktorá spolu s členmi stratila aj dušu a dôveryhodnosť, ba aj historické opodstatnenie. Kritici sa však nájdu aj vo vlastných radoch. Peter Kilfoy, ktorý sa v strane považuje za prívrženca ľavého krídla, nedávno napísal, že medzi jej členmi sa šíria dezilúzie a pochybnosti. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že predseda strany T. Blair demokraticko-centralistickými metódami nepresadzuje nič iné ako - thatcherizmus.
Na druhej strane je pozoruhodné, že labouristi dostávajú od podnikateľov čoraz tučnejšiu finančnú podporu - v roku 2003 napríklad vo výške 9,1 milióna libier, čo bolo dvakrát viac ako v predchádzajúcom roku. Na čele rebríčka darcov bol lord Sainsbury, vlastník veľkého obchodného reťazca, ktorý na tento účel vynaložil 5,5 milióna libier.
Téze, že Blair si členov strany odcudzil kvôli irackým postojom, možno len sotva odporovať. Ale pravdou je i to, že pokles početného stavu členskej základne sa prejavoval už aj pred vojnou. Súčasne členov strácajú aj britské odbory. Tvárou v tvár skutočnosti, že svojho času podobný šok prežili aj konzervatívci (ich počet sa pod odchode Margaret Thatcherovej znížil o polovicu na 350-tisíc), však iní pozorovatelia tvrdia, že príčiny menšej angažovanosti britských občanov sú oveľa jednoduchšie: dobrá životná úroveň a moderný trend nechať všetko na iných.
Podľa predvolebných prognóz má T. Blair napriek všetkému najväčšie šance na víťazstvo v parlamentných voľbách - pred konkurentmi má v súčasnosti približne tretinový náskok. (hn/gaf)