Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v piatok popoludní uviedol, že Rusko vyslalo kamióny s humanitárnou pomocou na východnú Ukrajinu kvôli provokácii. Chce ich tam zničiť a pošpiniť tak Kyjevskú vládu. Vjazd konvoja medzi tým kritizoval generálny tajomník NATO aj šéfka diplomacie EÚ.
Do východoukrajinského Luhansku došla po pol desiatej večer SELČ kompletná ruská humanitárna kolóna. Podľa rôznych zdrojov pozostáva z 262 až 280 nákladných vozov.
"Čakajú, že pár vozov z, takzvaného 'konvoja bude rozstrieľaných. Samozrejme Rusmi. Ale nedovolíme to," cituje Jaceňuka server Ukrajinská pravda. Touto akciou vraj Rusko chcelo svetu ukázať, čo je to "kyjevská junta".
Premiér následne oznámil, že Rusi sa k tomuto kroku odhodlali aj kvôli jasnému proeurópskemu smerovaniu Ukrajiny. "Nás však nič nezastaví. Už sme sa rozhodli. Sme súčasťou Európy. Tam smerujeme," vyhlásil Jaceňuk podľa agentúry Reuters.
Jaceňuk v rozhovore s novinármi ďalej uviedol, že ukrajinskí pohraničníci stihli počas dopoludňajšej colnej kontroly prehliadnuť iba 34 kamiónov. Tie však podľa neho boli takmer prázdne. V jednom kamióne, ktorý normálne odvezie 25 ton nákladu, bolo údajne len 800 kilogramov čaju. Zostávajúce vozy vraj boli zaťažené najviac ôsmimi tonami nákladu.
"Keď sme to zistili, Rusi dospeli k záveru, že túto fikciu (s humanitárnou pomocou) ukážeme svetu. Preto ruské ministerstvo zahraničia rozhodlo o okamžitom prekročení hraníc," tvrdí ukrajinský premiér. Rusi podľa neho od začiatku nechystali žiadnu humanitárnu misiu.
Vjazd konvoja kritizuje NATO aj EÚ
Nepovolený vjazd ruského humanitárneho konvoja na Ukrajinu v pondelok popoludní odsúdil aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen. "Môže to len prehĺbiť krízu v regióne, ktorú vytvorilo samotné Rusko a ktorú Rusko naďalej priživuje," cituje Rasmussena agentúra Reuters. Rasmussen dodal, že tento krok bude pre Rusko znamenať prehĺbenie medzinárodnej izolácie.
Vrátil sa aj ku kritizovanému sústreďovaniu ruských ozbrojených síl v ukrajinských pohraničných regiónoch. "Tiež pozorujeme presuny veľkého množstva pokročilých zbraní, okrem iného tankov, obrnených transportérov a delostrelectva, do rúk separatistických skupín na východe Ukrajiny," informoval.
Šéfka diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonová už predtým novinárom oznámila, že Rusko vjazdom humanitárneho konvoja "celkom jasne narušilo ukrajinské hranice". Ashtonová dodala že Moskva teraz koná v rozpore s predchádzajúcimi dohodami, na ktorých sa dohodla s Ukrajinou a Červeným krížom.
Obdobnú rétoriku smerom k Rusku zvolili aj Spojené štáty. Hovorca Pentagónu John Kirby na stretnutí s novinármi uviedol, že Rusko porušilo suverenitu a teritoriálnu integritu Ukrajiny. "Rusko musí bezodkladne stiahnuť svoju techniku aj personál z Ukrajiny. Ak tak neurobí, výsledkom bude prehĺbenie jeho izolácia," dodal.
Moskva sa opakovane proti kritike Západu ohradila. "Ide celkom podľa medzinárodného humanitárneho práva," povedal o ceste konvoja námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov. "Nemôžeme sa zmieriť a nezmierime sa s katastrofickou situáciou, v ktorej sa ľudia na juhovýchode Ukrajiny ocitli." Rovnako ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin povedal, že Moskva medzinárodné normy neporušila.
Vjazdu konvoja predchádzali dlhá rokovania
Vjazdu ruského humanitárneho konvoja predchádzali rozsiahla vyjednávania medzi Moskvou, Kyjevom a sprostredkovateľmi rozhovorov. Ukrajinské úrady nechceli pustiť vozidlá cez hranice s odôvodnením, že im chýbajú dôležité dokumenty o povahe prevážaného materiálu.
Ukrajinská vláda nakoniec v nedeľu konvoj bielych Kamazov oficiálne uznala za humanitárny a odsúhlasila ich vpustenie do krajiny. Ukrajinská ministerka sociálnych vecí Ljudmyla Denisovová toto rozhodnutie spečatila svojím podpisom.
V dohode, ktorú ministerka podpísala, okrem iného spresňuje, že príjemcom nákladu - presne 1 856 ton potravín, detskej výživy, liekov, prenosných elektrických generátorov či spacích vakov - je Medzinárodný výbor Červeného kríža. Práve ten náklad skontroloval a referoval o jeho obsahu Kyjevu vo svojej záverečnej správe.
V oblasti bojov na východe Ukrajiny na údajnú humanitárnu pomoc čakajú desaťtisíce ľudí. Ruská pomoc je určená predovšetkým obyvateľom bašty separatistov Luhanska a jeho okolia, kde ukrajinská armáda stále zvádza prudké boje so vzbúrencami. Mesto je 20 dní v obkľúčení a okrem iného sa potýka s prerušením dodávok vody a elektriny.
Zdroj: iDnes.cz