V katolíckej cirkvi rastie napätie. Vatikánskym konzervatívcom sa nepáčia liberálne zmeny, ktoré presadzuje pápež František a vedú proti nemu tichú vojnu na internete a v médiách. Súčasné vedenie cirkvi je podľa nich v rozpore s tradičným učením, píše portál iDNES.cz.
Pápež na začiatku septembra oznámil, že umožní kňazom, aby počas Svätého roka (teda roka odpustenia za spáchané hriechy) udelili rozhrešenie aj ženám, ktoré podstúpili interrupciu.
František tiež odporučil cirkevným inštitúciám v Taliansku, ktoré prevádzkujú hotely a reštaurácie, aby platili dane "ako všetci ostatní". Cirkev je v Taliansku tvrdo kritizovaná, že vo svojich podnikateľských aktivitách využíva až príliš často daňové výhody.
V očiach veľkej časti veriacich si pápež podobnými krokmi buduje povesť reformátora, ktorý sa snaží cirkev zmeniť na ústretovú organizáciu otvorenú pokroku a problémom modernej doby. V zákulisí Vatikánu sa však proti Františkovi začínajú búriť rady konzervatívnych kňazov. Ich neoficiálnym vodcom je (aspoň podľa výrokov) americký kardinál Raymond Burke.
Toho možno bez preháňania označiť za jedného z najkontroverznejších a najkonzervatívnejších kardinálov. Je veľkým obhajcom tridentskej liturgie, ktorá pretrvávala až do zavedenia súčasnej liturgie po Druhom vatikánskom koncile v rokoch 1962 - 1965. Ostro sa vyjadruje tiež proti interrupciám a ľuďom, ktorí ich schvaľujú. A odmieta aj liberalizáciu pastoračnej praxe, ktorá počíta okrem iného s prijímaním rozvedených a znovu zosobášených. "Pápežova moc nie je absolútna. Nemá silu zmeniť naše učenie alebo doktrínu," opakuje na počkanie.
V kritike pápeža nie je zďaleka sám. Zmeny zavedené Františkom podľa zákulisných informácií polarizujú vedenie cirkvi, píše server The Washington Post. Podobnú názorovú búrku Vatikán zažil v šesťdesiatych rokoch po veľkých pápežských reformách schválených v rámci Druhého vatikánskeho koncilu pápežom Jánom XXIII. a Pavlom VI.
Rebélia konzervatívcov sa prejavuje na všetkých frontoch. Najviac na očiach sú výroky v médiách, na veriacich však majú väčší vplyv konzervatívne katolícke webové stránky, knihy a propagačné materiály. Tie pracujú s kritikou pápeža oveľa obratnejšie. Otvorene zmeny v cirkvi nekritizujú, ale snažia sa pápežove slová interpretovať tak, aby boli v súlade s konzervatívnym náboženským prúdom.
Sloboda slova vo Vatikáne
Aj skupina okolo Burkea však svojím spôsobom ťaží zo zmien propagovaných pápežom. Vlani na stretnutí s biskupmi vyhlásil: "Nech vám nikto netvrdí, že niečo nesmiete hovoriť." V podstate tak vyzval na verejnú diskusiu ako liberálov, tak konzervatívcov.
Príležitosti sa na prvý pohľad chopili najmä liberálne zmýšľajúci duchovní. Jeden belgický biskup napríklad otvorene presadzuje, aby cirkev uznala sobáše ľudí rovnakého pohlavia. Uvoľnenú atmosféru však využívajú aj konzervatívci - otvorená kritika hlavy cirkvi by totiž v minulosti len tak neprešla.
Konzervatívci sa v poslednej dobe sťažujú na to, že sú nespravodlivo tlačení do pozície, kedy "z vás bránenie skutočného učenia Cirkvi robí nepriateľa pápeža". "Čelíme teraz veľkému problému, alarmujúcej situácii, keď katolícki kňazi a biskupi hovoria a robia veci, ktoré sú proti učeniu cirkvi. Hovoria o sobášoch osôb rovnakého pohlavia a prijímaniu ľudí, ktorí žijú cudzoložstvom," povedal jeden z vatikánskych biskupov, ktorý si neželal byť menovaný a dodal, že pápež nerobí nič preto, aby týchto ľudí umlčal.
Podľa serveru Newsday súboj medzi liberálmi a konzervatívcami priživujú aj informácie z vatikánskeho zákulisia, ktoré sa dostanú do médií. Zrejme najväčšou kauzou posledných mesiacov bol únik dlho pripravovanej pápežovej encykliky o životnom prostredí. Išlo o odplatu konzervatívcov, alebo neznámy zdroj úniku konal len s vidinou zisku? Nikto netuší.
Pell pod paľbou kritiky
Oveľa jasnejšia je kauza okolo austrálskeho kardinála George Pella, ktorého pápež vlani vymenoval za prefekta ekonomického sekretariátu Vatikánu. Do médií v marci a v júni unikli informácie o jeho zapojení do programu na odškodňovaní obetí sexuálneho zneužívania kňazmi. Prípad časom vyšumel, liberálne vatikánske krídlo však naďalej čelí neutíchajúcej kritike.
"Cirkev je pod Františkom ako loď bez kormidelníka," vyhlásil svojho času Burke. Z časti sa na jeho stranu prekvapivo pridal aj Františkov liberálny kolega Pell. V reakcii na pápežove výzvy na ochranu životného prostredia vyhlásil, že "cirkev nemá od Boha mandát na to, aby sa vyslovovala k otázkam vedy".
Pápežovi kritici s obľubou používajú slovo "zmätok" - Františka tak môžu kritizovať bez toho, aby ho vo svojich lamentáciách priamo zmieňovali. Dobre viditeľné to bolo v otvorenom liste 500 katolíckych kňazov z Veľkej Británie. V ňom duchovní upozorňujú na "veľa zmätkov v katolíckom morálnom učení". List reagoval na minuloročnú konferenciu, na ktorej pápež prisľúbil lepšie zaobchádzanie cirkvi s rozvedenými.
Práve proti zmene prístupu k rozvedeným a znovu zosobášeným, ktorým pápež prisľúbil okrem iného možnosť absolvovať prijímanie pri omši, konzervatívci spustili veľkú kampaň. Stojí za ňou Burke a kardinál Carlo Caffarra. Spoločne vytvorili manifest, ktorý bojujú proti zavedeniu týchto zmien. V júni tohto roku konzervatívci po stovkách diecéz v Európe a Austrálii na podporu tejto kampane rozoslali DVD, ktoré varuje pred ignorovaním tradičného katolíckeho učenia.
Pápeža si však nikto netrúfne priamo kritizovať - na to je cirkev stále príliš zviazaná pevne zakorenenou hierarchiou. Konzervatívny biskupi tak svoju kritiku často smerujú na pápežových nižšie postavených stúpencov. Nemecký kardinál Walter Kasper napríklad vyhlásil, že konzervatívci cielia hlavne na neho, pretože nemajú dostatočnú odvahu, aby sa zamerali priamo na Františka.
Stúpenci liberalizácie sa zhodujú, že práve debata o problémoch cirkvi je to, čo chce pápež zo všetkého najviac. "Myslím si, že ľudia len vyjadrujú svoje názory so zapálením a vášňou. Nepríde mi, že by to Svätý otec bral ako osobný útok," tvrdí chicagský arcibiskup Blase J. Cupich, ktorý je považovaný za blízkeho spojenca pápeža. "Svätý Otec len otvoril všetky tieto témy na diskusiu. Neurčil však smer, akým sa vyvinú," dodal.