Česká republika nechce meniť svoj postoj k tzv. Benešovým dekrétom, na základe ktorých boli po vojne vyhnaní zo vtedajšieho Československa sudetskí Nemci a štát im zhabal majetky. Napriek tomu sa zdá, že existuje právna cesta, ako by mohli sudetskí Nemci získať späť aspoň časť svojich majetkov. Súd nižšej inštancie nedávno vyriekol verdikt, podľa ktorého knieža František Oldřich Kinský, trvalo žijúci v Argentíne, získal 1,5 hektára pozemkov. Pritom sa na majetok kniežacej vetvy Kinských vzťahujú Benešove dekréty, pretože otec úspešného "reštituenta" Oldřich Ferdinand Kinský mal pred vojnou priateľské vzťahy Konradom Henleinom, vodcom sudetonemeckých nacistov. František Oldřich Kinský však argumentuje, že majetok nezdedil po otcovi, ale po pradedovi, ktorý zomrel v roku 1904. Zaujímavé je, že na súde sa neodvolával na reštitučný zákon, ktorý sa týka iba majetkov zhabaných po 25. februári 1948, ale na Občiansky zákonník. Kinský tvrdí, že o svoj majetok nikdy neprišiel, a teda ani nemá čo reštituovať. Mohlo by sa zdať, že nejde o veľa -- Kinský získal iba 1,5 hektára. Lenže knieža žaluje ČR celkovo v 157 sporoch, kde ide o majetok v hodnote 40 miliárd Kč. V piatich, i keď menších prípadoch, už bol úspešný a majetok získal.
Ako prvý na vzniknutú situáciu zareagoval minister kultúry Pavel Dostál, ktorého rezort spravuje veľkú časť bývalého majetku Kinských. Dostál vyburcoval českú politickú scénu, aby zabránila obchádzaniu Benešových dekrétov. Vláda prišla s dvoma iniciatívami. Právni experti dostali za úlohu pripraviť nový zákon, na základe ktorého by Úrad pre zastupovanie štátu v majetkových záležitostiach pomáhal obciam, ktoré vedú spory o majetok zabavený po vojne. Obce totiž nemajú peniaze na právnikov, a tak pred požiadavkami reštituentov ľahko kapitulujú. Vláda dala zároveň Najvyššiemu súdu za úlohu, aby jednoznačne stanovil, ako majú súdy postupovať v podobných kauzách. V Najvyššom súde však takáto žiadosť vyvolala rozpaky, lebo tento orgán nemôže zasahovať do práce súdov, ktoré sú nezávislé. Najvyšší súd v minulosti vyslovil v otázke reštitúcií dva protichodné verdikty. V roku 2000 v jednej kauze uviedol, že domáhať sa zabaveného majetku možno iba na základe reštitučného zákona, ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom. O rok neskôr sa však v inom prípade vyjadril, že reštitučné zákony nič nemenia na tom, že majetku sa možno domáhať aj podľa Občianskeho zákonníka a že vlastnícke právo nepodlieha premlčaniu. Ostáva otázkou, s ktorým verdiktom sa teraz Najvyšší súd stotožní. Hovorí sa tiež, že vláda pripravuje ústavný zákon, ktorým by zaistila nemennosť povojnových majetkových pomerov.
Predstavitelia štátu nie sú pasívni. Prezident Václav Klaus si v stredu na Pražský hrad pozval premiéra Vladimíra Špidlu, predsedu Poslaneckej snemovne Lubomíra Zaorálka a predsedu Senátu Petra Pitharta. Najvyšší ústavní činitelia sa zhodli, že "naďalej platí spoločenský a politický konsenzus deväťdesiatych rokov, pokiaľ ide o vyrovnanie sa s totalitnou minulosťou rokov 1938 -- 1945 a 1948 -- 1989 a pokiaľ ide o riešenie nespravodlivostí a krívd, ku ktorým v tom čase dochádzalo.". Zdôraznili potrebu jednotného názoru reprezentantov štátu a politikov vyzvali, "aby nepreferovali čiastkové záujmy pred záujmami štátu ako celku". Politickú scénu tiež požiadali, "aby sa zdržala zbytočných, nervóznych a často neprimeraných reakcií na jednotlivé výroky z domova a zahraničia a na jednotlivé súdne kauzy".
Výzvy z Hradu neprišli náhodne. Názor politických špičiek nie je až taký jednotný. Opozičná ODS obvinila vládne strany KDU-ČSL a US-DEU, že vytvárajú priestor na revíziu povojnového majetkového usporiadania. Predseda unionistov Petr Mareš zasa tvrdí, že ODS a komunisti chcú urobiť "definitívnu bodku za akýmkoľvek pokusom oprávneného vlastníka domáhať sa svojho vlastníctva".
Výzva na upokojenie smerovala tiež určite k šéfovi komunistov Miroslavovi Grebeníčkovi, ktorý Kinského prirovnal k potomkovi po Adolfovi Hitlerovi, ktorý žiada náhradu za automobil Reinharda Heydricha zničený atentátom.
Česi sa musia pripraviť, že nervozita okolo Benešových dekrétov bude rásť. Okrem domáceho "chaosu" v ČR v tom zohrá určite úlohu aj silnejúci tlak z nemeckej strany. Bavorský premiér Edmund Stoiber navrhol, aby bola časť sudetských Nemcov vyplatená z Česko-nemeckého fondu budúcnosti. "Naši politici sú svorne s ľudom pobúrení nemeckou drzosťou, aby najpoškodenejšie obete odsunu boli odškodnené z peňazí fondu, ktorý zo štyroch pätín platia Nemci," komentoval to ironicky časopis Týden.