Ukrajina má najvyššie bezpečnostné a teritoriálne záruky od svetových veľmocí, ktoré podpísali v roku 1994 Budapeštianske memorandum. Je medzi nimi aj Rusko. Tiež preto Moskva stále váha s priamou agresiou na Krym.
V 90. rokoch bola novovzniknutá Ukrajina, podobne ako Rusko a Kazachstan, jadrovovou veľmocou. Po rozpade Sovietskeho zväzu ostali aj na Ukrajine značné zásoby jadrových zbraní. Ukrajinský raketový priemysel dodnes vyrába nosiče, ktoré by boli použiteľné aj ako balistické medzikontinentálne rakety.
V roku 1994 bolo podpísané Budapeštianske memorandum, na základe ktorého traja členovia Bezpečnostnej rady OSN, USA, Veľká Británia a Rusko, poskytli plné a zásadné garancie národnej bezpečnosti a suverenity Ukrajine. Na podklade memoranda sa naopak Ukrajina (podobne ako Kazachstan) zaviazala zničiť svoje zásoby jadrových zbraní. Budapeštianskeho memoranda sa dovoláva aj Jaceňukova ukrajinská vláda, na ktorej želanie konala v noci na sobotu o Kryme Bezpečnostná rada OSN.
"Žiadame od vlády a orgánov Ruskej federácie stiahnuť svoje jednotky na miesto ich dislokácie. Ruskí partneri, prestaňte provokovať občiansky a vojnový konflikt na Ukrajine,“ vyzval Rusov ukrajinský premiér Jaceňuk.
Brzda ruskej agresii
Budapeštianske memorandum je jeden z dôvodov, prečo sa Rusko ešte neprihlásilo k tomu, že začalo ozbrojenú operáciu na Kryme, prečo ozbrojenci, podľa mnohých indícií príslušníci ruských špeciálnych jednotiek, majú uniformy bez identifikačných znakov. Aj prečo zatiaľ Rusko balansuje na hrane a pripravuje si iba pôdu pre začiatok masívnej vojenskej operácie.
Pretože Rusko tu kvôli Krymu riskuje okrem iného celú politiku nešírenia jadrových zbraní. Politiku, vďaka ktorej má Rusko stále výnimočný štatút jadrovej veľmoci, ktorým sa môže pochváliť len málo krajín sveta. Politiku, ktorá je zásadným stavebným kameňom súčasného svetového usporiadania.
Preto Rusko prekvapivo figuruje pod v noci odhlasovane rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá potvrdzuje ukrajinskú teritoriálnu integritu a zaviazala Radu bezpečnosti situáciu na Kryme monitorovať a vytvoriť konzultačný mechanizmus.
Zatiaľ čo v Bezpečnostnej rade Rusko hrá hru, v ktorej tvrdí, že neprekračuje dohody o ruskej vojenskej základni na Kryme, s ukrajinskou vládou v Kyjeve naďalej odmieta konať, k čomu si Moskva už dopredu pripravila pôdu, keď ju pred niekoľkými dňami označila za nelegitímnu.
Rusko skúša , kam až môže. Západ nesmie čakať
Rusko v týchto dňoch a hodinách skúša, kam až môže dôjsť. A cieľom je prísť čo najďalej, aby potom ustúpilo do vopred pripravených pozícií, ktorými bude nejaký rádoby kompromis typu Podnestersko, Osetsko a Abcházsko, alebo minimálne výrazné posilnenie ruskej úlohy na Kryme.
Ak sa Západ, teda aj my, chce vyhnúť blamáži, musí do vyriešenia situácie na Kryme razantne vstúpiť a stať sa Rusku na Kryme rovnocenným hráčom. Musí do situácie vstúpiť podobne a oveľa rýchlejšie a účinnejšie, než vstúpil napríklad pred takmer dvadsiatimi rokmi do riešenia situácie v bývalej Juhoslávii. Na Kryme ide pritom ešte o viac, než v Sarajeve či Prištine.
Ak sa nepodarí Ukrajinu uchrániť pred ruskou agresiou, ak aj iné štáty, ktoré môžu mať jadrové zbrane, ale ešte ich nemajú, uvidí, ako sa zaobchádza s krajinou, ktoré sa ich dobrovoľne vzdala a dnes sa márne dovoláva záruk, zatiaľ čo jeden zo signatárov obsadzuje časť jej teritória, môže z toho byť zásadný celosvetový problém. Problém, v ktorom i Moskva bude patriť medzi porazených. Krym z logiky veci za tak obrovské riziko Moskve nestojí. Ale ako sa niekedy hovorí, „rozumom Rusko nepochopíš“
zdroj: idnes.cz
Komentár: Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní. A od Ruska dostala záruky 21:35 Medvedev: Rusko nebude rokovať s tými, ktorí sa k moci dostali cez krviprelievanie Premiér a niekdajší prezident Ruska Dmitrij Medvedev vyhlásil, že "Rusko je pripravené rozvíjať vzťahy s Ukrajinou, ale nie s tými, ktorí sa chopili moci pomocou krviprelievania." Informáciu priniesla agentúra Reuters.