Bitka o kurdské mesto Sindžár bola na sklonku minulého roka veľkým bojovým úspechom jednotiek pešmergov. Tí dokázali z mesta vytlačiť Islamský štát. "Sami ho neporazíme. Majú veľmi dobré zbrane," priznáva však vo videorozhovore pre iDNES.cz muž, ktorý ofenzíve velil. Ostrieľaný bojovník Kásem Schacho tiež opísal najväčšie úskalia ofenzívy aj zverstvá Islamského štátu na tunajšom obyvateľstve.
Ako dlho pešmergovia pripravovali ofenzívu na Sidžár?
Presnú dobu vám povedať nemôžem. Môžem vám však povedať, že sme pripravení konať vždy, keď nám dá prezident Kurdistanu Masúd Barzání pokyn.
Mali ste vopred pripravenú nejakú komplexnejšiu stratégiu pri obsadzovaní Sindžáru?
Áno, existovali a existujú strategické body, ktoré sú dôležité pre našu obranu a bežný život. Presné informácie vám však povedať nemôžem. Ide o citlivé informácie, ktoré by sa mohli dostať k Islamskému štátu.
Môžete povedať, koľko vojakov sa na vašej strane zúčastnilo ofenzívy?
Ofenzívy sa za nás zúčastnilo asi 4-tisíc vojakov. Boli medzi nimi aj bojovníci z rodiny prezidenta Barzáního.
Môžete popísať samotné dobývanie Sindžáru? Na aké problémy ste narážali a aký bol odpor Islamského štátu?
Útok na Islamský štát sme začali 13. novembra minulého roka. Obkľúčili sme celé mesto. Ukázalo sa, že Islamský štát nie je tak neporaziteľný, ako sme si pôvodne mysleli. Celá ofenzíva trvala asi tri dni. Vopred sme nepoznali presnú polohu islamistov. Najväčším problémom boli ruiny domov. Nevedeli sme totiž, či a kde všade môžu byť rozmiestnené nálože.
V akom stave bol Sindžár po dobytí pešmergami?
Z deväťdesiatich percent bolo mesto zničené. Všetky domy jezídov boli zbúrané alebo vyhodené do povetria. Kresťanské domy islamisti vypálili hneď potom, čo vtrhli do Sindžáru. Za skazou mesta z časti stáli aj letecké útoky. Z nášho mesta ostali len trosky a jazvy v srdciach sindžárskeho ľudu.
Ako ste sa dostal do vedenia pešmergov, ktorí zvádzajú bitky s Islamským štátom pri Sindžáre?
Na začiatku augusta 2014, keď Islamský štát obsadil Sindžár, som ja, môj synovec Hajdar a ďalších sedemnásť vojakov bránili posvätné jezídske miesto menom Šerfadín. V tom istom mesiaci ma potom na pozíciu vrchného veliteľa pešmergov v oblasti Sindžár menoval sám prezident Barzání.
Bojov sa zúčastňujete osobne, alebo sa zaoberáte skôr prípravou taktiky a samotné bitky sledujete z diaľky?
Z počiatku som sa bojov zúčastňoval osobne. Teraz však mám zodpovednosť najmä za riadenie obrany oblasti Sindžár, ktorú v teréne obstarávajú pešmergovia. Kedykoľvek by to však bolo potrebné, som aj ja pripravený k boju.
Aký je hlavný cieľ pešmergov? Chcete poraziť Islamský štát, alebo sú vaše ciele aj iné?
Momentálne je naším hlavnou úlohou eliminácia Islamského štátu v kurdských oblastiach a neskôr aj v celom Iraku.
Bol ste svedkom zverstiev, ktoré Islamský štát pácha na civilnom obyvateľstve?
Áno, na vlastné oči sme videli všetko, čo robia. Videli sme, ako mučia a popravujú našich jezídskych bratov a sestry tými najhoršími spôsobmi. Museli sme to ale zvládnuť, aby Islamský štát nepostupoval ďalej do Kurdistanu. Zachytili sme tiež množstvo rádiovej komunikácie medzi členmi Islamského štátu. Hovorili o tom, ako znásilňujú naše ženy a dievčatá. Nikdy mi nenapadalo, že by na svete mohli existovať takto krutí ľudia.
Aký je váš najhorší zážitok z boja?
Konkrétne vymenovať nemôžem. Nikdy by mi však nenapadlo, a to asi nikoho, že v 21. storočí budeme zažívať takú krutosť a že budeme musieť bojovať s takým nepriateľom, akým je Islamský štát. Nemysleli sme si, že budú vraždené malé deti. Netušili sme, že naše ženy a dievčatá budú predávané ako otrokyne, že budú ľudia umierať hladom. Najhoršie je, že túto hrôzu zažívame už dva roky.
Našlo sa v bojovej vrave aj niečo pozitívne?
Jediná pozitívna vec je, že ako jezídi stojíme pri sebe a pomáhame si navzájom. To nám dáva veľkú silu a odvahu vstať a ísť stále dopredu.
Spolupracujete s dobrovoľníkmi zo zahraničia, ktorí chcú bojovať na strane pešmergov?
Aktuálne nie. Do bojov teraz nasadzujeme predovšetkým pešmergov. Hlavného útoku na Islamský štát sa však zúčastnilo aj niekoľko vojakov zo zahraničia. Zo Spojených štátov a Nemecka. Z USA to boli predovšetkým žoldnieri, z Nemecka potom niektorí moji známi. Bojov sa zúčastnili aj moji synovia.
Môžete priblížiť, akou disponujete výbavou?
Z počiatku sme nemali žiadne vozidlá a takmer žiadne zbrane. Disponovali sme len útočnými puškami AK-47 a raketometmi. Teraz už sme vybavení lepšie, ale kvôli bezpečnosti vám našu konkrétnu výzbroj popisovať nemôžem.
Aký je váš názor na postup USA, Ruska a ďalších štátov v boji proti Islamskému štátu?
Spojené štáty pomáhajú dobre, máme ich vzdušnú podporu. Rusko pôsobí v Sýrii, k nim sa teda vyjadrovať nebudem. Pre porazenie Islamského štátu by však podľa mňa bolo dobré, aby sa tieto dve veľmoci spojili.
Myslíte si, že môžu pešmergovia sami poraziť Islamský štát?
Podľa mňa pešmergovia sami Islamský štát neporazia. Problém je, že nie sme tak dobre technicky vybavení. Islamisti totiž majú veľmi dobré zbrane.
Dostávate nejakú humanitárnu pomoc zo Západu?
Áno, spolupracujeme napríklad s malými organizáciami z Ameriky, Austrálie, Nemecka, ktoré poskytujú najmä humanitárnu pomoc. Okrem týchto organizácií od začiatku spolupracujeme s českou organizáciou Roja Sor CZ 1, ktorá už rok a pol vozí do Sindžáru pomoc. Dodávajú nám napríklad detské mlieko, oblečenie, deky, lieky, nosidlá a veľa ďalších vecí. Teraz tu Roja Sor CZ 1 buduje zdravotné stredisko.
Kásem Schacho sa narodil 1.7 1953 v Sindžáre. V mladosti musel počas vlády Saddáma Husajna odísť do Sýrie. Následne potom aj s rodinou utiekol do Nemecka. V 18 rokoch sa vrátil do rodného Kurdistanu, kde sa stal vojakom. Jeho rodina teraz žije v Nemecku, kam striedavo dochádza tiež sám Schacho. Po roku 1970 podľa svojich slov bojoval proti armáde Saddáma Husajna, ktorá utláčala jeho národ. "Dá sa povedať, že som celý svoj život strávil len bojom," tvrdí. Teraz pôsobí v Sindžáre, kde od augusta roku 2014 velí jednotkám pešmergov.