Vyplýva to z aktuálneho celoamerického prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila televízia CNN a organizácie ORC. Zverejnený bol v predvečer takzvaného superutorka, kedy sa bude zápolenie o stranícke nominácie demokratov a republikánov konať v 13 štátoch USA.
Realitný magnát Trump a niekdajšia prvá dáma a bývala americká ministerka zahraničia Clintonová nemajú podľa sondáže konkurenciu, ktorá by ich prezidentské ťaženie výrazne ohrozovala.
V kedysi početnej republikánskom kandidátskom poli o stranícku nomináciu zostávajú vedľa Trumpa ešte štyria uchádzači, ktorí ale za miliardárom zaostávajú o viac ako 30 percentuálnych bodov.
Prieskum udelil subsidiárnu povahu Trumpovi so ziskom 49 percent opýtaných republikánov - takúto podporu zostávajúci kandidáti nemajú ani pri spojení svojich síl. Marco Rubio, ktorý je považovaný za zástupcu stredného prúdu Republikánskej strany, získal 16 percent hlasov a na treťom mieste skončil konzervatívec Ted Cruz s 15 percentami.
Štvrtý je Ben Carson s desiatimi percentami a piaty John Kasich s šiestimi percentami. Zvyšné štyri percentá hlasov pripadli iným kandidátom, prípadne nikomu.
U demokratov sa o stranícku nomináciu uchádza vedľa Clintonovej len liberál Bernie Sanders. Nad ním ale Clintonová s 55 percentami hlasov aktuálne vedie o 17 percentuálnych bodov, uvádza prieskum. Svoj náskok proti januárovej ankete o tri percentuálne body zvýšila.
Nástupca terajšieho demokratického prezidenta Baracka Obamu si Američania zvolia vo voľbách tento rok v novembri.
Prehľad údajov o takzvanom volebnom superutorku v USA, ktoré tento rok pripadá na 1. marca:
- Ide o volebný deň, v ktorom sa primárky či stranícke volebné zhromaždenia (caucusy) konajú vo viacerých štátoch. Výsledky superutorka bývajú pre nomináciu prezidentských kandidátov kľúčové.
- Volebné utorky majú v USA tradíciu z čias, keď krajina bola prevažne agrárna. Nedeľa zostávala vyhradená pre kostol a mnohí ľudia potrebovali aspoň deň, aby sa zo svojich usadlostí dostali k volebným miestam. Utorok je okrem toho považovaný za najproduktívnejší deň týždňa.
- Pojem superutork (Super Tuesday) sa v súvislosti s primárkami a väčším počtom štátov, kde sa mali konať, prvýkrát objavil pravdepodobne v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 1984.
- Superutork nemá pevný dátum a "putuje" kalendárom podľa toho, v ktorý deň sa aktuálne zíde najviac primárok; obvykle sa ale koná vo februári alebo v marci. Spravidla býva v daných štátoch tendencia posúvať dátum dopredu s cieľom získať väčšiu pozornosť a význam.
- Občas sa v tejto súvislosti vyskytuje aj označenie Super duper Tuesday, Mega Tuesday, Giga Tuesday či Tsunami Tuesday. V roku 2008, keď volebný superutorok pripadl na 5. februára, sa primárky uskutočnili v historicky rekordných 24 štátoch únie.
- Tento rok sa hlasuje v 13 štátoch a na súostroví Americká Samoa. Republikáni a demokrati budú mať stranícke primárky spoločne v Alabame, Arkansase, Georgii, Massachusetts, Oklahome, Tennessee, Texase, Vermonte a Virgínii.
Spoločne sa tiež konajú stranícke zhromaždenia v Colorade a Minnesote. V Americkej Samoe usporadúvajú stranícke zhromaždenia iba demokrati a výhradne republikánske zhromaždenia budú na Aljaške a vo Wyomingu.
- Republikánske volebné zhromaždenia v Colorade a Wyomingu budú mimoriadne zložité, lebo to nebude jednorazový výber straníckeho prezidentského kandidáta, ale začiatok dlhšieho procesu, z ktorého vzídu delegáti strany. V utorok tento proces začne na miestnom stupni, v nadchádzajúcich týždňoch sa potom presunie na úroveň okresu a nakoniec štátu.
- Hlasovať od 1. do 8. marca budú mať možnosť v 40 krajinách sveta tiež americkí demokrati, ktorí nežijú v USA.
- Keďže sa voľby konajú v štátoch geograficky aj sociálno odlišných častiach, tak znamenajú skutočný test uchádzačov. Výsledky superutorka bývajú často nevyspytateľné, niekedy môže vedúca pozícia kandidátom aj "ublížiť" a spomaliť sľubne rozbehnutý vlak ich kampane.
- Tento rok sa o nomináciu medzi demokratmi uchádzajú Hillary Clintonová (zatiaľ vyhrala v Iowe, Nevade a Južnej Karolíne) a Bernie Sanders (New Hampshire). U republikánov sú v hre Donald Trump (New Hampshire, Južná Karolína a Nevada), Ted Cruz (Iowa), Marco Rubio, Ben Carson a John Kasich.
- Pred štyrmi rokmi pripadol superutork na 6. marca 2012, víťazne z neho vyšiel republikán Mitt Romney, ktorý vyhral v šiestich z desiatich štátoch. Romney, ktorý neskôr získal stranícku nomináciu, sa v prezidentských voľbách neúspešne stretol s demokratom Barackom Obamom.
- Superutork bolo v minulých rokoch kľúčový pre niektorých z neskôr nominovaných kandidátov; zisky v tento deň zaznamenali napríklad demokrati Walter Mondale (1984), Bill Clinton (1992) či Al Gore (2000), alebo republikáni Bob Dole (1996) a George W. Bush (2000).
Prehľad všetkých prezidentov USA od roku 1789:
1. George WASHINGTON (federalista), 30. apríla 1789 - 3. marca 1797
2. John ADAMS (federalista), 4. marca 1797 - 3. marca 1801
3. Thomas JEFFERSON (D), 4. marca 1801 - 3. marca 1809
4. James MADISON (D), 4. marca 1809 - 3. marca 1817
5. James MONROE (D), 4. marca 1817 - 3. marca 1825
6. John Quincy ADAMS (D), 4. marca 1825 - 3. marca 1829
7. Andrew JACKSON (D), 4. marca 1829 - 3. marca 1837
8. Martin Van BUREN (D), 4. marca 1837 - 3. marca 1841
9. William Henry HARRISON (Whig), 4. marca 1841 - 4. apríla 1841
10. John TYLER (Whig), 6. apríla 1841 - 3. marca 1845
11. James Knox POLK (D), 4. marca 1845 - 3. marca 1849
12. Zachary TAYLOR (Whig), 4. marca 1849 - 9. júla 1850
13. Millard FILLMORE (Whig), 10. júla 1850 - 3. marca 1853
14. Franklin PIERCE (D), 4. marca 1853 - 3. marca 1857
15. James BUCHANAN (D), 4. marca 1857 - 3. marca 1861
16. Abraham LINCOLN (R), 4. marca 1861 - 15. apríla 1865
17. Andrew JOHNSON (R), 15. apríla 1865 - 3. marca 1869
18. Ulysses Simpson GRANT (R), 4. marca 1869 - 3. marca 1877
19. Rutherford Birchard HAYES (R), 4. marca 1877 - 3. marca 1881
20. James Abram GARFIELD (R), 4. marca 1881 - 19. septembra 1881
21. Chester Alan ARTHUR (R), 20. september 1881 - 3. marca 1885
22. Grover CLEVELAND (D), 4. marca 1885 - 3. marca 1889
23. Benjamin HARRISON (R), 4. marca 1889 - 3. marca 1893
24. Grover CLEVELAND (D), 4. marca 1893 - 3. marca 1897
25. William McKINLEY (R), 4. marca 1897 - 14. septembra 1901
26. Theodore ROOSEVELT (R), 14. september 1901 - 3. marca 1909
27. William Howard TAFT (R), 4. marca 1909 - 3. marca 1913
28. Woodrow Wilson (D), 4. marca 1913 - 3. marca 1921
29. Warren Gamaliel HARDING (R), 4. marca 1921 - 2. augusta 1923
30. Calvin COOLIDGE (R), 3. augusta 1923 - 3. marca 1929
31. Herbert Clark HOOVER (R), 4. marca 1929 - 3. marca 1933
32. Franklin Delano ROOSEVELT (D), 4. marca 1933 - 12. apríla 1945
33. Harry Shippi TRUMAN (D), 12. apríla 1945 - 20. januára 1953
34. Dwight David EISENHOWER (R), 20. januára 1953 - 20. januára 1961
35. John Fitzgerald KENNEDY (D), 20. januára 1961 - 22. novembra 1963
36. Lyndon Baines JOHNSON (D), 22. novembra 1963 - 20. januára 1969
37. Richard Milhouse NIXON (R), 20. januára 1969 - 9. augusta 1974
38. Gerald Rudolph FORD (R), 9. augusta 1974 - 20. januára 1977
39. James Earl CARTER (D), 20. januára 1977 - 20. januára 1981
40. Ronald Wilson REAGAN (R), 20. januára 1981 - 20. januára 1989
41. George Herbert Walker BUSH (R), 20. januára 1989 - 20. januára 1993
42. William Jefferson CLINTON (D), 20. januára 1993 - 20. januára 2001
43. George Walker BUSH (R), 20. januára 2001 - 20. januára 2009
44. Barack Hussein OBAMA (D), od 20. januára 2009.
Poznámka: D - demokrati, R - republikáni