Vladimir Putin od štvrtkových 11:00 SELČ odpovedal v televíznej besede na otázky občanov. Zameral sa najmä na ekonomickú situáciu svojej vlasti a zahraničnú politiku. Na juhu Turecka podľa Putina v podstate panuje občianska vojna. Ruský prezident krátko komentoval aj aktuálne kauzu Panama Papers.

Prvá dôležitá séria otázok prišla v bloku, ktorý sa zameral na ekonomické problémy Ruska. To je podľa Putina v súčasnej dobe v takzvanej šedej časti vývoja ekonomiky. "Očakávame rast v budúcom roku. Teraz budeme ešte málinko klesať. Budeme na tom ďalej pracovať," ubezpečil.

Putin v tejto súvislosti pripomenul rast sektora poľnohospodárstva, ktorý bol podľa ruského prezidenta podporený zavedením sankcií na dovoz potravín zo zahraničia. Pripustil však rast cien potravín o 2,2 percenta. "Uznávam, že to môže byť pre ľudí tvrdá skúsenosť," priznal Putin. Rusi sa sťažujú aj na nevyplácanie honorárov. Podľa Putina za to môžu nízke ceny ropy a neochota firiem prepúšťať nadbytočných zamestnancov. Rusko má podľa prezidenta dostatočné rezervy na najbližšie štyri roky, aby nepriaznivý vývoj ekonomiky prekonalo.

Neskôr sa jedna z otázok zamerala na zahraničnú politiku Ruska. Putin sa rozhovoril o nasadení ruskej armády v Sýrii a jej marcovom stiahnutí. "Nie je to tak, že by sme Sýriu opustili. Sýrsku armádu sme nechali v pozícii, kedy je schopná útočiť za pomoci našich vojakov, ktorí v Sýrii zostali," uviedol. Rusko podľa neho dúfa, že mier Sýrii prinesú politické rokovania a nie boj. Putin varoval, že v okolí Aleppa sa preskupujú nepriateľské sily.

Topiaci sa Erdogan

Jedna z otázok smerovala na zhoršujúce sa vzťahy s Tureckom, Ukrajinou a ďalšími štátmi. "Nie sme a nebudeme obklopení nepriateľmi. Máme dobré vzťahy s väčšinou štátov v cudzine," ubezpečil Putin. Turecký ľud je podľa neho od základu dobrý. "Niektorí politici z tejto krajiny sú však na nás agresívni," uviedol. Obvinil pritom turecké vedenie, že nebojuje s islamskými radikálmi, ale spolupracuje s nimi.

Na juhu Turecka podľa Putina v podstate panuje občianska vojna, do ktorej sú zapletení kurdskí ozbrojenci. Tejto teórii podľa neho zodpovedá aj séria útokov v Turecku, ku ktorým sa prihlásili práve Kurdi.

12-ročná dievčina sa ho následne opýtala, koho by zachránil skôr. Topiaceho sa Erdogana, alebo Porošenka? "Ak sa niekto rozhodne utopiť, je už príliš neskoro, nemôžete ho zachrániť. Sme ale pripravení ponúknuť pomoc všetkým našim partnerom, ak budú chcieť," odpovedal za smiechu prizerajúcich Putin.

Po takmer dvoch hodinách debaty prišla reč aj na kauzu Panama Papers. Muž sa Putina opýtal, prečo si nenajme právnikov, ktorí by sa postarali o "nepravdivé informácie ohľadom offshoerových firiem" napojených na blízke okolie ruského prezidenta.

Putin prekvapivo uviedol, že nejde o nepravdivé informácie, ale o vágne a nekonkrétne obvinenia. Potom sa zastal čelistu Sergeja Roldugina, ktorého meno sa objavilo v súvislosti s kauzou hospodárenia v daňových rajoch. "Upokojte sa, Sergej už nemá veľa peňazí, všetky ich minul na hudobné nástroje," uviedol.

Doping a zlé cesty

Ruský prezident komentoval tiež súčasné dianie na Ukrajine. Nové zloženie vlády však hodnotiť odmietol. Tá predošlá však podľa Putina splnila z deviatich predvolebných sľubov iba dva. V odpovedi na otázku ohľadom ďalšieho vývoja na východe Ukrajiny Putin uviedol, že tamojší ľudia sa musia cítiť v bezpečí a mali by vedieť, že majú svoje práva.

Štvrtková debata začala krátko po 11:00 SELČ netradične otázkou jednej z obyvateliek Omsku, ktorá sa sťažovala na otrasný stav tunajších ciest a dopravu všeobecne. "Už pri stredajšej príprave na diskusiu som zistil, že veľa dnešných otázok bude zameraných na kvalitu dopravy v Rusku. Na zlepšovanie kvality v dopravnom sektore máme dostatok peňazí, nie vždy sú ale použité dobre," uviedol Putin. Sľúbil, že sa situácia zlepší aj vďaka presunu časti daní vybratých z predaja paliva do fondu určeného na opravu ciest. Krátko na to sa do debaty zapojili cestári z Omsku, ktorí sľúbili, že tamojšie cesty opraví do tohtoročného mája.

Putin odpovedal aj na otázky týkajúce sa veľkej dopingovej aféry ruských športovcov. "Športovci, ktorí nemajú s dopingom nič spoločné, by nemali trpieť," myslí si. Meldonium, ktorého používanie priznala napríklad tenistka Maria Šarapovová, podľa ruského prezidenta neovplyvňuje výkonnosť športovcov. Podľa Putina až donedávna nebolo považované za doping.

Svetová antidopingová agentúra WADA zaradila začiatkom roku meldonium na zoznam zakázaných látok a jeho užívanie vyradilo z medzinárodných súťaží desiatky ruských športovcov. Putin sa nedomnieva, že kauza má politický podtext, aj keď postihnutí boli hlavne východoeurópski športovci.

Maratón otázok a miliónová sledovanosť

Ruský spravodajský server RBK uviedol, že organizátori besedy odviezli v utorok hostí televízneho štúdia do penzionátu neďaleko Moskvy, kde s nimi skúšali kladenie otázok. Zo stoviek ľudí vybrali niekoľko desiatok vyvolených, ktorí si môžu s prezidentom pohovoriť tvárou v tvár. Všetci hostia štúdia podľa servera dostali striktné inštrukcie, ako sa správať; nesmeli sa napríklad hlásiť o slovo.

Putin televíznu besedu s národom organizuje už štrnásty krát, tradične v nej odpovedá na desiatky otázok zo všetkých kútov krajiny. Naživo ju prinášajú všetky hlavné celoštátne televízie a vysielala sa tiež v rádiu.

Rusi, vrátane množstva významným osobností domácej politiky a verejného života, v nej môžu prezidentovi klásť otázky prostredníctvom videoprenosu, SMS správ, písomne ​​či priamo osobne v moskovskom štúdiu. Západná tlač túto udalosť každoročne glosuje ako starostlivo inscenované predstavenie s miliónovou sledovanosťou. Doteraz najdlhšia beseda bola tá z roku 2013, kedy Putin zodpovedal 4 hodiny a 47 minút.

V minuloročnej debate, ktorá s uskutočnila 16. apríla, patrila k hlavným témam situácia na východne Ukrajiny. Putin sa vyjadril aj o rokovaní s Iránom a súčasnej situácii v Rusku. Vyhlásil, že ekonomika bude do dvoch rokov opäť na vzostupe. Do debaty vtedy dorazili rekordné tri milióny otázok.

Mimo rozpráv s verejnosťou Putin každoročne prednáša tiež posolstvo o stave krajiny, ktoré pred národom prednáša vždy na sklonku roka. Vlani sa venoval geopolitickým problémom dnešného sveta, boju proti terorizmu a napätým vzťahom s Tureckom.