Zábery Iračanov, ktorí sa vzdávajú Američanmi vedeným jednotkám, ako aj záznamy rozhovorov s americkými vojakmi zajatými Iračanmi, odvysielané televíznymi stanicami a zverejnené v tlačených médiách, sú Ženevskou konvenciou zakázané. Takéto upozornenie adresoval včera Medzinárodný výbor Červeného kríža obom stranám vojny v Iraku. Podľa medzinárodného humanitárneho práva sa totiž nemôžu zverejňovať zábery vojnových zajatcov. "Ženevská konvencia úplne zakazuje publikovanie záberov vojnových zajatcov, k čomu došlo," povedala pre agentúru Reuters hovorkyňa MVČK v Kuvajte Tamara ar-Rifaiová. "Týka sa to oboch strán. Pre nás je zákon jasný a všetky strany zapojené do tejto vojny sú signatármi (konvencie)," spresnila. Konvenciou však nie sú viazané médiá, ale všetky štáty, ktoré ju podpísali, majú povinnosť zabrániť tomu, aby bol akýkoľvek vojnový zajatec vystavený pohľadom verejnosti.
Šokujúce zábery piatich zajatých a viacerých tiel zabitých amerických vojakov, odvysielaných irackou štátnou televíziou, vyvolali vlnu kritiky a pobúrenia zo strany Spojených štátov a Veľkej Británie. Na nahrávkach, ktoré prebrala katarská televízia Al-Džazíra a následne ich odvysielali takmer všetky svetové stanice, irackí novinári robili s väzňami rozhovor naživo. V ňom uviedli svoje mená, hodnosti a miesta, odkiaľ pochádzajú. Iracká televízia navyše zábery Američanov predstavila slovami: "Americká prechádzka: vláda amerického prezidenta Georgea Busha ukázala, že nerešpektuje svojich synov a nesnaží sa im zaistiť pokojný život. Núti ich na holokaust a ešte im vsugeruje pocit, že to bude prechádzka," vyhlásil iracký komentátor. Iracká strana akoby sa snažila Američanom naznačiť: Chceli ste vojnu v priamom prenose, tak si ju majte.
Evidentne vystrašení americkí vojaci vrátane jednej ženy odpovedali tiež na otázky, prečo prišli do Iraku. Jeden z väzňov, ktorý sa identifikoval ako Miller z Kansasu, odpovedal. "Pretože mi to povedali. Plním len rozkazy. Povedali mi, aby som strieľal, len keď bude niekto strieľať na mňa. Nechcem nikoho zabíjať." Diváci tiež mohli vidieť mŕtve telá údajne amerických vojakov. Anecita Hudsonová, ktorá spoznala svojho 23-ročného syna Josepha Hudsona, povedala: "Neviem si predstaviť, ako sa mohol stať vojnovým zajatcom. Iba dúfam, že prezident urobí všetko pre to, aby môjho syna odtiaľ dostal." Pokiaľ ide o mŕtve telá, ako napísala BBC, niektorí boli pravdepodobne zabití strelou do hlavy z malej vzdialenosti.
Nebola to však iracká televízia, ktorá ako prvá priniesla zábery vojnových zajatcov. Boli to práve západné televízie. Tie odvysielali snímky Iračanov, ktorí sa vzdávajú spojeneckým vojakom, a bosých irackých zajatcov s rukami spútanými za chrbtom, sústredených na pláži.
Napriek ostrej kritike zo strany amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda sa mnohé médiá rozhodli tieto otrasné zábery, i keď vo väčšine prípadov cenzurované, sprístupniť. "Rozhodli sme sa odvysielať to, pretože je to dôležitá súčasť pokrývania irackého konfliktu," hovorí sa stanovisku americkej televíznej stanice CNN.
"Urobili sme to, čo sa od nás ako profesionálov očakáva. Vysielali sme správy," povedal nemenovaný zdroj z katarskej televízie Al-Džazíra pre Reuters. Väčšina európskych médií argumentovala, že keď televízie prinášali zábery irackých zajatcov, Rumsfeldovi to neprekážalo.
Mnohých však trápi osud týchto vojakov. Iračania sú totiž známi krutosťou voči zajatcom. Podľa vojenských zdrojov absolvovali kvalitný tréning, aby sa vedeli so zajatím psychicky vyrovnať. Nie je však vylúčené, že budú vystavení bitiu a mučeniu. Potvrdili to aj americkí vojnoví zajatci z vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
"Najhorších je niekoľko prvých dní. Bitie a mučenie," povedal podplukovník Dale Storr, ktorý prežil v irackom zajatí 33 dní. Nedeľné zábery v ňom oživili spomienky na to, ako Bagdad v roku 1991 zverejnil snímky zbitých a dezorientovaných troch Američanov, dvoch Britov, Taliana a Kuvajťana. Pokiaľ ide o iracké vyjadrenie, že Bagdad bude dodržiavať konvenciu, mnohí sú skeptickí. "To sa dá len ťažko očakávať," povedal námorný poručík Jeffrey Zaun, tiež bývalý iracký zajatec. Podplukovník Storr odpovedal. "Nie, nemyslím si to. Je to hrozná, hrozná vec. Tak veľmi spolucítim s týmito vojakmi." Storrovi väznitelia zlomili ruku, dislokovali rameno. Celé dni bol spútaný so zaviazanými očami, močili naňho, mučili ho a nechali ho bez zdravotnej starostlivosti a možnosti použitia toalety. Ďalší z vojnových zajatcov, kapitán námornej pechoty Craig Berryman, väznený 37 dní, hovoril o zlomenine ľavej nohy kovovou tyčou, bití či haseni cigariet na otvorených ranách.
V tomto kontexte sa preto dá ťažko uveriť slovám irackého ministra obrany Sultána Ahmada Džabbúrího, že "Irak vojnovým zajatcom neublíži".
Ženevská konvencia
Konvencia o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami bola schválená 12. augusta 1949 na konferencii v Ženeve o ochrane obetí vojny a vstúpila do platnosti 21. októbra 1950. Články konvencie vzťahujúce sa na zaobchádzanie s vojnovými zajatcami:
Článok 13: "S vojnovými zajatcami sa musí zaobchádzať humánne. Akékoľvek nedovolené zaobchádzanie alebo zanedbanie zo strany zadržiavajúcich, ktoré spôsobí smrť alebo vážne ohrozenie zdravia vojnového zajatca vo väzbe, je zakázané a bude posudzované ako vážne porušenie súčasnej konvencie. Žiadny vojnový zajatec nesmie byť fyzicky zohavený alebo využitý na medicínske alebo vedecké experimenty akéhokoľvek druhu, pokiaľ nie sú opodstatnené z medicínskeho, dentálneho alebo nemocničného hľadiska a môže sa tak udiať len v záujme zajatca.
Podobne, vojnoví zajatci musia byť celý čas chránení, najmä proti aktom násilia alebo zastrašovania a tiež proti ponižovaniu a zvedavosti verejnosti.
Odvetné opatrenia proti vojnovým zločincom sú zakázané."
Článok 14: "Vojnoví zajatci majú právo na to, aby bola v každom prípade zachovaná úcta k osobe a ich hodnosti. So ženami sa musí zaobchádzať s ohľadom na ich pohlavie a v každom prípade rovnako ako s mužmi..."