Pre bezpečnosť obyvateľov EÚ je dôležitejšia spolupráca tajných služieb a bezpečnostných zložiek ako uzavretie vnútroschengenských hraníc, ktoré by malo vážne ekonomické dôsledky. Uviedla to dnes poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Jana Žitňanská (NOVA).
Poslankyňa z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) pre TASR pripomenula, že schengenský priestor je jeden z tých výdobytkov, ktoré môžeme využívať všetci v EÚ už niekoľko rokov, a už si zrejme ani nevieme predstaviť, aké to je stáť na hraniciach.
"Ak by došlo k uzavretiu vnútorných hraníc, tak by to malo aj ekonomické následky. Asi 1,7 milióna obyvateľov EÚ dennodenne prekračuje hranice a dochádza za prácou do iného štátu Európy. V prípade, že by došlo ku kontrolám, tak podľa Európskej komisie by straty pre hospodárstvo únie predstavovali 5 až 18 miliárd eur ročne," upozornila Žitňanská.
Poslankyňa priznala, že sú situácie, keď sa možno treba vzdať svojho osobného komfortu, časti svojej slobody v prospech bezpečnosti. Na druhej strane však poukázala na to, že páchateľmi teroristických útokov v Európe z posledných rokov boli občania členských štátov EÚ, Schengenu, a preto možno hovoriť skôr o zlyhaní práce tajných služieb a bezpečnostných zložiek. To znamená, že aj pri znovuzavedení kontrol na vnútorných hraniciach by páchatelia útokov aj naďalej pokojne prekračovali hranice štátov, ak by nefungovali bezpečnostné zložky.
"Ak chceme naďalej využívať schengenský priestor a voľne sa pohybovať tak ako doteraz, tak je dôležité viac sa starať o vonkajšiu hranicu a lepšie pracovať a vymieňať si informácie tajných a bezpečnostných služieb členských krajín," zhodnotila situáciu poslankyňa. Spresnila, že pre EÚ je najväčšou výzvou ochrana pobrežných hraníc, kde ide zhruba o 43.000 kilometrov pobrežia, kým vonkajšie pozemné schengenské hranice majú celkovú dĺžku okolo 7000 kilometrov.
Dodala, že pre ochranu vonkajších hraníc únie je potrebné zefektívniť prácu pobrežných hliadok, do ktorých by sa mali zapojiť všetky členské štáty. Ďalej je treba sfunkčniť tzv. hotspoty na registráciu utečencov, aby do priestoru Schengenu vstupovali len preverení ľudia.
Na otázku TASR, či europarlament podporuje všetky opatrenia exekutívy EÚ smerom k zmierneniu migračného tlaku a na zachovanie Schengenu, Žitňanská uviedla, že nestačí, že iba EP podporí alebo odporučí prijať tieto kroky, ak ich neodobria aj členské štáty.
Žitňanská v tejto súvislosti upozornila, že aj krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré najviac kritizovali niektoré aspekty migračnej politiky Európskej komisie, sa k téme Schengenu vyjadrili, že urobia všetko pre zachovanie tejto zóny voľného pohybu.