Skutočným vládcom Ameriky nie sú tajné sprisahania. Vládne byrokracia, osobné sympatie (alebo antipatie) a zadlženie. V neposlednom rade i slepá náhoda. Žiadna tajná spoločnosť by nedokázala získať takú moc.

Malé príčiny môžu niekedy mať obrovské následky. Ráno 26. februára 1993 žltá dodávka Ford vošla na Manhattan. Riadil ju Mohammed Salameh, ilegálny prisťahovalec. Krátko popoludní teroristi zaparkovali dodávku tridsať metrov pod povrchom zeme v garáži severnej veže Svetového obchodného centra.

Výbuch rozdrvil železobetónové základové múry a vytvoril kráter hlboký osemnásť metrov a široký 55 metrov. Sedem ľudí bolo namieste zabitých. No útok sa nepodaril podľa očakávania. Cieľom bolo narušiť statiku, aby severná veža padla a vzala pri páde so sebou aj južnú.

Medzitým sa čerstvý prezident Bill Clinton pripravoval na prejav o svojom ambicióznom programe oživenia americkej ekonomiky. Správa o útoku na Svetové obchodné centrum predstavovala nepríjemné vyrušenie. Bomba by znamenala terorizmus a ten by znamenal nutnosť silnej reakcie. Silná reakcia by však bola politicky riziková, keby sa nepodarila.

Vo svojom prejave teda Clinton zmienil explóziu ako nešťastie na úrovni prírodnej katastrofy. Zmienku o explózii ukončil slovami: „V rámci vyšetrovania urobíme všetky opatrenia, ktoré sú v si...