Európsky parlament sa mieni aktívne zapojiť do procesu rozhodovania o tom, či má únia začať prístupové rokovania s Tureckom. Ešte skôr, ako o tom rozhodnú šéfovia štátov a vlád členských krajín na decembrovom summite, chce EP zverejniť vlastnú správu. A to napriek tomu, že formálne nemá pri rozhodovaní o začatí rokovaní s novou krajinou žiadnu úlohu . "Formálne nemáme žiadnu úlohu pri rozhodovaní o Turecku. Je však nepredstaviteľné, aby sme mlčali, keďže konečný súhlas o prijatí novej krajiny musí dať aj parlament," povedal predseda Európskeho parlamentu Josep Borrell počas plenárneho zasadania v Štrasburgu, na ktorom prezentoval priority svojho predsedníctva. Zároveň informoval, že do Bruselu pozval tureckého premiéra Recepa Erdogana na konzultáciu. V stávke sú podľa neho vzťahy s islamským svetom bez ohľadu na to, aké rozhodnutie o Turecku padne.
"Považujem za korektné, že sa Európsky parlament vyjadrí k Turecku pred rozhodnutím rady. Aby rada vedela a svoje rozhodnutie urobila s vedomím pozície Európskeho parlamentu, bez ohľadu na to, aká bude," povedal nemecký europoslanec Michael Gahler (EPP-ED) pre HN. Gahler sa obáva, že pravdepodobne väčšina podporí začatie rokovaní. On v tomto štádiu nie je tomu naklonený. "Myslím, že je stále príliš veľa deficitov na tureckej strane a nemôžeme si byť istí, že Turecko stojí pevne na ceste odstránenia demokratických deficitov," argumentoval Gahler. "Pozrite sa na zákon, ktorým sa má trestať cudzoložstvo. To nepatrí do 21. storočia," vyhlásil nemecký europoslanec. Šéf socialistov Martin Schulz hovoril opatrnejšie. "Tridsaťročné sľuby musia byť hodnoverné. Perspektíva členstva v EÚ viedla krajinu (Turecko) k reformám," vysvetlil.
Ľudovci (EPP-ED), najsilnejšia frakcia v EP, si chcú počkať na posudok Európskej komisie, ktorý by mal byť zverejnený 6. októbra. Predseda frakcie Hans Gert-Pöttering však tento termín spochybnil. Ako povedal, od komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena sa dozvedel, že EK tam posiela ešte jednu prieskumnú skupinu, ktorej správa by nemusela byť hotová načas. Podľa slov Pötteringa, jeho frakcia bude trvať na tejto správe. "Máme v našom klube zásadný spor, či sa má Turecko stať členom EÚ alebo nie. Je však jasné, že ak sa dokáže pokračovanie systematického mučenia vo väzniciach, všetci budú jasne proti," povedal.
Otázka tureckého členstva pritom úniu rozdeľuje. Európska komisia ako celok je zatiaľ zdržanlivá. Jean-Christophe Fillori, hovorca Európskej komisie, povedal, že Turecko urobilo výrazný pokrok v reformách s cieľom pripraviť sa na členstvo, pretrvávajú však nedostatky v ich uplatňovaní v praxi. "Veľká pochvala za reformy, ale vyčítali sme aj nedostatky v implementácii," uviedol. Vyjadrenia niektorých komisárov na adresu tureckého členstva prekvapili. "Turecko je viac orientálne ako európske... Nemôžeme ignorovať verejnú mienku, potrebujeme plán B," taký má názor komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler. Ak by sa podľa neho stalo Turecko členom únie, poľnohospodársky rozpočet únie by zbankrotoval. Holandský komisár pre vnútorný trh Frits Bolkenstein varoval, že členstvo Turecka ohrozuje budúcnosť únie. Konečné rozhodnutie budú musieť urobiť šéfovia štátov a vlád členských krajín v decembri.

Priority nového predsedu EP
* Čo najskoršia dohoda na štatúte europoslancov. Navrhované zjednotenie platov pre všetkých europoslancov totiž členské krajiny odmietli. EP žiadal jeho stanovenie okolo 9 000 eur mesačne, ktoré by išli z rozpočtu Európskej únie. V súčasnosti dostávajú europoslanci plat z národných rozpočtov v rôznej výške. Borrell na tlačovej konferencii kritizoval odmietnutie návrhu EP zo strany niektorých členských štátov s tým, že nikto nepovedal, prečo s tým nesúhlasí.
* Zabezpečenie plného jazykového režimu pre všetky oficiálne jazyky únie. Parlamentu totiž stále chýbajú prekladatelia a tlmočníci.
* Blížiace sa hearingy s budúcimi novými komisármi a ich schvaľovanie nepovažuje predseda Európskeho parlamentu len za symbolický proces, ktorého výsledok je vopred jasný. Borrell osobne chce od komisie počuť najmä to, čo mieni robiť v oblasti boja proti terorizmu, reformy Paktu stability, zamestnanosti a vzťahov s islamských svetom.