Za demonštráciu sily a zomknutosti označil sedemdesiatšesťročný kubánsky prezident Fidel Castro nedeľňajšie parlamentné voľby. Tie prebehli tak, ako sa dalo očakávať - bez väčších problémov a za vysokej účasti. Národné zhromaždenie ľudovej moci (Asamblea Nacionál del Poder Popular), ktoré sa schádza len dvakrát do roka, aby podporilo vládne návrhy, sa volí na Kube každých päť rokov. O 609 mandátov sa uchádza presne 609 kandidátov - kádrov komunistickej štátostrany. Polovicu z nominovaných tvorili poslanci lokálnych parlamentov, ktorých zvolili v októbrových regionálnych voľbách, druhú polovicu členovia organizácií oddaných vláde - výboru na obranu revolúcie, odborov, študentských zväzov a federácie kubánskych žien.

Odstrašujúci príklad Busha

Fidel Castro napriek tomu považuje voľby na Kube za najdemokratickejšie a najtransparentnejšie na svete. Žiadne drahé predvolebné kampane, žiadne podplácanie, posmieva sa "máximo líder" západným demokraciám. Za odstrašujúci príklad označil kampaň amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorý sa na najvyšší post dostal len pomocou "nátlaku zhora, peňazí a klamstiev".
Kubánci však v skutočnosti na výber nemajú. Krížikom môžu označiť buď mená všetkých kandidátov alebo len niektoré z nich, prípadne odovzdať volebný lístok čistý. Urny strážia uniformovaní pionieri a hlasy sčítavajú súdruhovia. Napriek tomu, že voľby, ktorých sa zúčastňujú všetci nad 16 rokov, nie sú povinné, tlak ej enormný. Veľa Kubáncov sa pre zahraničné agentúry vyslovilo, že radšej pôjde voliť a vyhne sa tak osočovania príbuzných, susedov a kolegov.

Projekt Varela

Kubánski disidenti aj tentoraz označili voľby za frašku a odmietli sa na nich zúčastniť. Pozornosť vzbudila protestná akcia Mayeliny Cedenovej, ktorá pred svojím domom v Havane vztýčila tabuľu s nápisom: "Nie elektorálnej fraške. Nie voľbe. Už nech sa to nikdy viac neopakuje." "Zišlo mi to na um, keď som počúvala Castra v televízii. Vyhlásil, že na Kube je demokracia, a to nie je pravda," povedala Cedenová pre americkú agentúru AP.
Víkendové parlamentné voľby sú prvými voľbami odvtedy, ako odporcovia režimu v máji vláde odovzdali 11-tisíc podpisov, na základe ktorých žiadali referendum týkajúce sa reforiem volebného práva, súkromného vlastníctva, občianskych práv a amnestie politických väzňov. Podľa kubánskej ústavy môžu totiž občania navrhnúť zákony, ak ich podporí minimálne 10-tisíc voličov. O iniciatíve, ktorú domáce médiá "tutlali", Kubáncov pri svojej minuloročnej návšteve krajiny informoval bývalý americký prezident Jimmy Carter. Medzičasom sa predsedovi kresťanskej organizácie Oswaldovi Payáovi podarilo zozbierať na podporu tzv. Projektu Varela, ktorý dostal meno podľa kubánskeho kňaza a bojovníka za slobodu Felixa Varelu, 21-tisíc podpisov. A Payá dostal minulý mesiac v Štrasburgu cenu za slobodu prejavu Európskeho parlamentu pomenovanú podľa známeho sovietskeho disidenta a fyzika Andreja Sacharova. Castro má na projekt tiež svoj názor. "V krajine, ktorá tak vážne a hrdinsky pracuje, nevenujeme pozornosť takým hlúpostiam," povedal na jej margo. Napokon to, čo si o nej myslí, dal najavo, len čo nositeľ Nobelovej ceny za mier odcestoval. Kubánsky parlament vo veľkolepej akcii jednohlasne schválil novelizáciu ústavy, ktorá vyhlasuje socialistický systém za neodvolateľný.