Lídri Európskej únie sa včera zišli na summite v Bruseli, aby dokončili prácu na texte európskej ústavy. Prvé kolo rokovaní bolo až prekvapivo hladké, aspoň to vyplynulo z vyjadrení politických predstaviteľov. Hoci ešte nevyriešili niektoré citlivé otázky, dlho očakávanú ústavu majú zrejme na dosah. "Nie som prehnaný optimista. Ešte musíme vyriešiť veľa problematických otázok," konštatoval írsky premiér Bertie Ahern, ktorý schôdzke predsedal. Zdôraznil však, že "nálada je pozitívna". Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda považuje text ústavy, ako ho navrhlo írske predsedníctvo, za dobrý. Napriek tomu ešte lídrom prezentoval niekoľko možných zlepšení, a to pokiaľ ide o definovanie kvalifikovanej väčšiny či redukciu Európskej komisie.
Slovensko počas včerajšieho zasadania otvorilo aj otázku preambuly, do ktorej si želá zakomponovať zmienku o kresťansko-židovských hodnotách. Jeho iniciatívu podporili aj premiéri Poľska, Rakúska, Litvy, Malty a Talianska.
Jedinou "červenou čiarou" pre Slovensko je veto v oblasti daní. "Ak by toto bolo ohrozené, vtedy by som svoj podpis pod ústavu nedal," vyhlásil Dzurinda. Niečo také však nehrozí najmä kvôli neústupčivému postoju Veľkej Británie.
"Úpravy, ktoré nám zdanlivo berú právomoci, v konečnom dôsledku majú viesť k tomu, že budú lepšie chrániť záujmy ľudí," vyhlásil Dzurinda.
"Pre koho robíme ústavnú zmluvu? Pre ministrov, aby sa cítili silní? Ja podpíšem taký návrh, ktorý bude dobrý pre ľudí. Nemali by sme byť "ješitní" papaláši, ktorí si posadajú na veľké stoličky, ale mali by sme byť v službách občanov," reagoval na pripomienku, že Slovensko bolo ochotné podpísať text ústavy už na minuloročnom summite, ktorý nám zaručoval viac národných právomocí (právo veta v oblasti vnútra či spravodlivosti).
Napriek tomu Dzurinda bude navrhovať ratifikáciu ústavnej zmluvy v parlamente. "Nepovažujem za korektné očakávať, že keby som organizoval referendum, tak budú obyvatelia ústavu študovať. Nevieme vysvetliť ani význam Európskeho parlamentu, keď sme mali 17-percentnú účasť na referende," dodal premiér. Nepovažuje totiž za férové, skrývať sa za ľudí, keď ide o také ťažké témy.
Írsko vo svojom návrhu ponecháva "možnosť" vytvoriť post prokurátora. Pokiaľ ide o veľkosť Európskej komisie, princíp jedna krajina jeden komisár (presadzovaný Slovenskom) zostane zachovaný len do roku 2014. Potom by sa mala zmenšiť na 18 členov, a to vrátane jej predsedu a ministra zahraničných vecí. Návrh ďalej hovorí aj o zachovaní veta pri rozhodovaní o rozpočte a tiež bezpečnostnej a zahraničnej politike. Pokiaľ ide o bezpečnosť a zahraničie, do úvahy pripadá aj väčšinové hlasovanie s akousi "záchrannou brzdou" podobne, ako by to malo fungovať pri rozhodovaní o sociálnej politike. Íri však potenciálnym nespokojným členom ponúkajú širšiu paletu "záchranných bŕzd", ktoré by umožňovali rozhodnutie odložiť alebo aj úplne zastaviť. V prípade spornej otázky väčšinového hlasovania v Rade ministrov Írsko navrhuje, aby dvojitú väčšinu tvorilo 55 percent štátov a 65 percent obyvateľov.
Problematickejšou témou ako text ústavy bol výber predsedu Európskej komisie. Okrem belgického premiéra Guya Verhofstadta, ktorý je kandidátom Francúzska a Nemecka, do boja vstúpil aj britský komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten. Na jeho podpore sa totiž včera dohodli európski ľudovci, vrátane Slovenska. Kým Verhofstadta nechce podporiť Veľká Británia, Poľsko a Taliansko, Patten sa zasa nepáči Francúzsku. Keďže nie je podľa v súčasnosti platiacej Zmluvy z Nice pre výber predsedu Európskej komisie potrebný súhlas všetkých krajín, rozhodol sa Ahern, že absolvuje s lídrami bilaterálne rokovania a nechá o dvoch horúcich kandidátoch -- Pattenovi a Verhofstadtovi hlasovať. Diskusia o možnom nástupcovi Romana Prodiho bola včera neskoro v noci.