Prezidenti, predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí členských a kandidátskych krajín Európskej únie sa včera v Aténach zhodli, že inštitucionálna reforma nepovedie k vytvoreniu kongresu národov, ktorý mal združovať poslancov európskeho a národných parlamentov. Väčšina, vrátane Slovenska, naopak, podporila vznik funkcie ministra zahraničných vecí EÚ. Tento úrad by mal vzniknúť zlúčením terajších postov vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú politiku a komisára pre vonkajšie vzťahy. Sedem členských a deväť pristupujúcich štátov únie (okrem Poľska) sa včera ráno pred rokovaním o budúcom usporiadaní zjednotenej Európy dohodlo, že budú presadzovať sedem hlavných princípov. Tie potom na predpoludňajšom stretnutí 25 krajín s predsedom európskeho Konventu Valérym Giscardom d´Estaignom prezentoval "hovorca" 16-tky, luxemburský premiér Jean Claude Juncker. Malé štáty podporili ustanovenie ministra zahraničných vecí. Ako uviedol premiér Mikuláš Dzurinda, mala by sa tak posilniť jeho pozícia na medzinárodnom poli. Budú tiež presadzovať rovnoprávnosť každého člena bez ohľadu na veľkosť krajiny, zachovanie rotujúceho predsedníctva v Európskej rade a rovnováhu medzi troma piliermi únie -- Európskou komisiou, parlamentom a radou. Pre Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko, Írsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Česko, Maďarsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Maltu a Cyprus je tiež dôležité, aby každá krajina mala jedného komisára, aby sa o dôležitých otázkach rozhodovalo na centrálnej úrovni (komunitárny princíp) a podstatne sa rozšírilo rozhodovanie väčšinou hlasov namiesto úplnej zhody.