Turecký ministerský predseda Recep Erdogan má veľký záujem o urýchlenie vnútropolitických reforiem -- pravda, proti vôli mocných generálov. Turecký parlament v tomto týždni rokuje o súbore opatrení, ktoré majú tejto krajine pootvoriť cestu do Európskej únie. Nové zákony pripúšťajú používanie kurdčiny v oznamovacích prostriedkoch a aj niečo dosiaľ neslýchané -- Kurdi budú môcť dávať deťom kurdské mená. Počíta sa ďalej s obmedzením práv moslimských cirkevných spoločenstiev, s uvoľnením cenzúry a s vyškrtnutím pojmu "separatistická propaganda" z registra trestných činov.
V dôvernom liste ministerskému predsedovi istý vplyvný generál minulý mesiac proti týmto reformám vyslovil svoje námietky. Armáda sa zjavne domnieva, že zmena zákonov posilní kurdský separatizmus. Akoby náhodou sa list dostal do rúk tlače, pravdepodobne z vládnych kruhov. To sa považovalo za prvý dôkaz, že Erdogan chce čeliť tlaku generálov. Viaceré okolnosti teraz tento dojem potvrdzujú. Napríklad to, že Erdogan obišiel želanie generálov, aby sa o súbore reformných opatrení ešte pred prerokúvaním v parlamente diskutovalo v Národnej rade bezpečnosti, kde tradične udávajú tón vojaci. Podľa premiéra sa však plánované legislatívne zmeny národnej bezpečnosti netýkajú, a preto nie je nutné, aby sa nimi spomínaný orgán zaoberal.
Erdogan sa s reformami ponáhľa. Ak by bolo podľa neho, parlament by ich mal schváliť ešte do konca tohto týždňa, aby premiér neprišiel na solúnske vrcholné rokovanie EÚ s prázdnymi rukami.
A zatiaľ čo sa poslanci "o balíku opatrení o číslo šesť" ešte iba radia, čoraz intenzívnejšie sa už začína hovoriť aj o balíku č. 7. Pri ňom už pôjde naozaj do tuhého, keďže zmeny sa týkajú osobitne chúlostivých otázok: vládny kabinet chce zmeniť zloženie Národnej rady bezpečnosti a upraviť jej pôsobnosť. Až dosiaľ v nej sedia poprední vládni činitelia tvárou v tvár náčelníkovi generálneho štábu, ako aj veliteľom troch druhov zbraní a paravojenského žandárstva. Generálny tajomník tejto rady je takisto vojak. Podľa nových plánov by mal počet uniformovaných mužov v rade značne klesnúť a rada by sa mala zaoberať už len zahraničnopolitickými bezpečnostnými otázkami. Pravda, na reakciu vojakov si bude treba počkať.
Vláda mieni riešiť aj postavenie prezidenta, ktorý má časť kompetencií odovzdať práve vláde a parlamentu. Súčasný prezident Ahmet Necdet Sezer, bývalý člen ústavného súdu a rozhodný zástanca sekulárneho štátneho usporiadania, život vláde dosiaľ len sťažuje. Viackrát už odmietol podpísať niektoré zákony a aj Erdoganova personálna politika naráža u neho na odpor. Zo 791 osôb nominovaných do popredných funkcií vo verejnej správe prezident nepodpísal 181. Avšak proti plánu obmedziť jeho právomoci Sezer veľmi protestovať nemôže. Pri svojom nástupe do funkcie pred troma rokmi totiž sám povedal, že hlava štátu má v Turecku až príliš veľkú moc (hn/gaf)