Nový prezident by umožnil Jacquovi Chiracovi vrátiť francúzsko-americké vzťahy na tú správnu koľaj bez toho, aby stratil tvár. Prezidentovi Bushovi by sa to najmä pre osobnú animozitu medzi oboma lídrami len ťažko podarilo. "Kerryho prejav na konvente bol hudbou pre uši Európanov, vinu totiž určil tam, kde ju aj oni vidia: na prah Bushovej administratívy," povedal pre New York Times francúzsky historik Justin Vaisse. "Dnes by sme už nepovedali, že sme všetci Američania. Preventívne použitie sily v Iraku bolo vnímané ako ilegálne a proti záujmom boja proti terorizmu," dodáva pre AFP predseda parížskej nadácie Roberta Schumana Jean-Dominique Juliani.
Z Kerryho sú nadšení aj Rakúšania. Majú byť aj prečo, po Arnoldovi Schwarzeneggerovi pôjde o ďalšieho významného politika Spojených štátov, ktorý má korene aj v tejto stredoeurópskej alpskej krajine. Tu sa podpora Kerrymu dokonca stala akýmsi módnym hitom. Možno sa demokratický kandidát nakoniec dostane aj na známku, ako sa to podarilo "terminátorovi Arniemu". "Kerry povedie Ameriku späť do spoločenstva národov," vyhlásil pre Fox News predseda rakúskych sociálnych demokratov Alfred Gusenbauer.
Vďaka Kerrymu získalo celosvetovú slávu aj české dvojtisícové mestečko Horní Benešov na Bruntálsku, kde zas žil jeho starý otec. Naposledy obec zažiarila vo večerných správach televízie NBC. A pre nich je tu posolstvo z Kerryho kampane, ktoré citovala Česká televízia: Kerry vás navštívi. "Dúfam, že svoj sľub dodrží," hovorí Jarmila Schindlerová, ktorá býva hneď vedľa starého domu Kohnovcov (Kerryovcov).
A radi by ho videli v Bielom dome aj Íri. Keď na zelený ostrov nedávno pricestoval pre summit EÚ - USA George W. Bush, médiá sa donekonečna pýtali, načo k nim vôbec chodil. Keby nič iné, na Kerrym je sympatické aspoň to, že má meno ako jedno írske grófstvo.
Mnohí v Európe, dokonca aj politické špičky, sa často vyjadrujú, že hocikto by bol lepší než Bush. Keď sa však bližšie pozrieme na jeho vystúpenia počas tohtoročnej kampane, zistíme, že zas taký rozdiel v súčasnej a Kerrym navrhovanej zahraničnej politike nie je. Navyše sú jeho názory málo jasné a niekedy dokonca dvojzmyselné. Demokrat Kerry, napríklad, kedysi vyhlasoval, že by počet vojakov v Iraku zvýšil, čo sa v kampani dobre nepredalo a tak už cez víkend v televízii ABC hovoril o znížení ich počtu, a nielen v Iraku, ale aj v Európe. Starý kontinent by sa potom sám musel popasovať, napríklad, so svojimi balkánskymi problémami.
Kerryho multilateralizmus má svoje medze aj vo vojne proti terorizmu. Tvrdí, že sa nebude zdráhať použiť vojenskú silu ak bude cítiť, že Amerika je v ohrození. Aj táto axióma je jedným zo základov Bushovej doktríny preventívnych útokov. Al-Kajdá pôjde Washingtonu po krku rovnako ako za Clintona či Busha. Kandidát Kerry stále nepovedal jasnú stratégiu vyriešenia irackej krízy, raz chce viac vojakov, potom zas menej. V každom prípade chce podstatnú časť zodpovednosti preniesť aj na bedrá Európy. Ťažko očakávať, že nastane zmena v blízkovýchodnej politike. Program demokratov síce hovoril o podpore vzniku palestínskeho štátu, ale rovnako sa zasadzuje aj za politiku Ariela Šarona. Tú istú líniu zastáva aj prezident Bush.
Možno Európanom imponuje Kerryho intelektuálsky štýl, dobré školy, dozaista viac ako kovbojský klobúk jeho súpera. Faktom však je, že zatiaľ v predvolebnom súboji nezverejnil žiadnu detailnejšiu stratégiu v zahraničnej politike. A tie názory, ktoré vyslovil, sa od tých Bushových príliš nelíšia. Zvolenie demokratického kandidáta preto môže podaktorým Európanom priniesť trpké sklamanie.