Agentúra AP v dnešnej reportáži upozornila, že v krajine sa predáva a spracováva mlieko, v ktorom rádioaktívne látky desaťnásobne prekračujú množstvo, ktoré miestne normy považujú za prípustné.
Explózia štvrtého bloku jadrovej elektrárne v severoukrajinskom meste Černobyľ zasiahla v roku 1986 Bielorusko veľmi ťažko. Znečistená rádioaktivitou bola podľa expertov takmer štvrtina bieloruského územia s viac ako 3600 mestami a obcami. Ukrajina aj Bielorusko boli vtedy ešte súčasťou Sovietskeho zväzu.
Najviac boli postihnuté Brestská, Homelská a Mahiljovská oblasť, ktoré ležia na juhu a juhovýchode krajiny. V oblastiach so zvýšenou rádioaktivitou ešte dnes žije vyše 1,1 milióna obyvateľov, čo je 12 percent bieloruskej populácie.
Čerstvé mlieko vedľa zakázanej zóny
Na okraji "zakázanej zóny", teda zamoreného okolia niekdajšej elektrárne, sa podľa agentúry AP predáva čerstvé mlieko.
Jeho vzorky reportéri dopravili do minského laboratória, ktoré zistilo desaťnásobne vyššiu úroveň rádioaktívnych izotopov stroncia, než povoľuje norma bieloruského ministerstva poľnohospodárstva pre bezpečnosť potravín. Laboratórium nedokázalo preskúmať, či sa vo vzorke prípadne nachádzajú aj zložitejšie izotopy.
Požitie potravín kontaminovaných stronciom-90 môže spôsobovať onkologické a ďalšie ochorenia.
Ako sa môžete báť radiácie?
Farmár Nikolaj Čebenok, hospodáriaci 45 kilometrov od Černobyľa, sa AP hrdo pochválil, že od svojho stáda denne získava dve tony mlieka, z ktorého miestny podnik Milkavita vyrába hlavne syr "parmezán", vyvážený najmä do Ruska.
Firma Milkavita odmietla ako "nemožné" uznať, že spracováva rádioaktívne mlieko, a tvrdila, že jej vlastné testy preukazujú, že stopy rádioaktívnych izotopov v dodávkach sú hlboko pod normou.
"Tu nie je žiadne nebezpečenstvo. Ako sa môžete báť radiácie?" čudoval sa farmár, ktorého hospodárstvo sa nachádza asi dva kilometre od "zakázanej zóny".
Reportáž vyvolala značný záujem v Rusku, ktoré je hlavným odberateľom bieloruských potravín. Ich vývoz predstavuje 15 percent z celkového bieloruského exportu, poznamenal server Newsru.com.
Lukašenko spustil pestovanie
Autoritársky prezident Alexander Lukašenko dnes vyhlásil, že Bielorusko má jedinečné znalosti a skúsenosti z prekonávania následkov jadrových katastrof, ktoré môžu byť vkladom pre rozvoj ľudskej civilizácie.
Lukašenko, ktorý za sovietskych čias býval riaditeľom štátneho poľnohospodárskeho podniku, po svojom príchode k moci v roku 1994 pozastavil program presídlenia ľudí z okolia "zakázanej zóny" a naopak spustil program rozvoja poľnohospodárskej výroby na tejto pôde.
Uznávaný bieloruský výskumník Juryj Bandažeuski, ktorý túto politiku kritizoval, bol uväznený pod zámienkou korupcie, ale ochrancovia ľudských práv označili jeho prípad za politický. Teraz za prispenia Európskej únie pokračuje v Kyjeve vo výskume onkologických následkov Černobyľa.
Čo konzumuje prezident
"Je to pohroma. V Bielorusku nie je žiadna ochrana obyvateľstva, naopak vláda sa snaží presvedčiť ľudí, aby sa nestarali o radiáciu, pestuje plodiny na napadnutých pozemkoch a posiela ich do obchodov po celej krajine," povedal AP.
Po rusky píšuca bieloruská spisovateľka ocenená Nobelovou cenou Svetlana Alexijevičová nedávno kritizovala Lukašenka za to, že stavia novú jadrovú elektráreň, bez toho aby sa Bielorusov spýtal na názor, a tiež za výrobu a predaj kontaminovaných potravín.
"Rada by som vedela, či na Lukašenkov stôl prichádza produkcia z tejto 'obrodenej' pôdy. Pochybujem. Vrchní jedia len to, čo vyrástlo na najpreverenejších miestach. Je to zločin. A vyjadrenie postoja autoritárskej moci k ľudskému životu," povedala BBC.