Bežne pri sebe nosí zbraň. Podľa vlastných slov preto, aby sa chránil pred utečencami. Okrem toho si myslí, že Rakúsko by malo opustiť Európsku úniu. Rád by vyhodil všetkých cudzincov zo sociálneho systému a ženám chce zakázať nosiť na hlavách šatky. Norbert Hofer, člen krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a horúci kandidát na nového prezidenta Rakúska. „Jedna vec je jasná – obrovská a masívna nespokojnosť s vládou. Som presvedčený, že Norbert Hofer bude ako prezident vystupovať na ochranu rakúskeho ľudu,“ uviedol líder slobodných Heinz-Christian Strache.

Veľké prekvapenie
V nedeľňajších prezidentských voľbách Hofer s prehľadom prevalcoval svojich súperov, keď získal viac ako 36 percent hlasov. V druhom kole volieb si zmeria sily s nezávislým kandidátom s podporou Zelených Alexandrom Van der Bellenom. „Určite sa prejavili obavy voličov z riešenia migračnej krízy. Rakúsko totiž prijíma na počet obyvateľov viac utečencov ako Nemecko. A tiež stále doznievajúce dozvuky ekonomickej krízy a súčasného vývoja,“ myslí si Jan Kovář z Ústavu medzinárodných vzťahov.

Predvolebné prieskumy pritom 45-ročného Hofera zaraďovali na druhú pozíciu s 24 percentami. Takýto úspech preto prekvapil aj samotnú stranu, ktorej však nahrala do karát rastúca nespokojnosť v krajine.

Rakúsko totiž spočiatku razilo promigračnú politiku otvorených dverí. Kancelár Werner Faymann stál po boku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Avšak keď do krajiny prišlo 90-tisíc žiadateľov o azyl, verejná mienka sa začala preklápať. Faymann opustil Merkelovú a odrezal tzv. balkánsku cestu.

Ako sa však zdá, ani tieto kroky voličom nestačili a od dvojice vládnucich strán sa odklonili. „Vo voľbách sa prejavila dezilúzia z tradičných mainstreamových politických strán a toho, ako zvládajú súčasnú politickú situáciu a nakoľko sú schopní naslúchať voličom,“ hovorí Jan Kovář.

Prezidentské voľby sú podľa neho ideálnou príležitosťou, ako to vyjadriť bez zásadných strategických vplyvov na exekutívne vládnutie v krajine. A z tohto efektu profitujú práve malé, nové a extrémistické strany. Kandidáti vládnucich strán – za sociálnu demokraciu Rudolf Hundstorfer a za ľudovcov Andreas Khol – tak vo voľbách pohoreli. Prvýkrát od druhej svetovej vojny nebude stranícky prezident z týchto dvoch tradičných politických zoskupení.

Úplný opak
Okrem Hofera voliči do druhého kola poslali aj jeho presný opak – Alexandra Van der Bellena. Je synom imigrantov, ktorí utiekli z Estónska po sovietskej anexii. Preto má na migračnú krízu opačný názor. Oponoval napríklad rozhodnutiu rakúskej vlády stanoviť limit, koľko žiadateľov o azyl do krajiny vpustia.

Podľa odborníka sa dá predpokladať, že tradičné strany, ktoré neuspeli, podporia v druhom kole práve jeho. „Z toho by sa dalo usudzovať, že jeho šance môžu byť dobré. Zároveň sa môže do istej miery ukázať francúzsky efekt z prezidentských volieb 2002 – Jaques Chirac verzus Jean-Marie Le Pen. Vtedy sa väčšina voličov zľakla v druhom kole voliť Le Pena,“ vysvetľuje Jan Kovář.

Vo Francúzsku sú však podľa neho prezidentské voľby omnoho dôležitejšie ako v Rakúsku. Tento efekt teda nemožno čakať v takej miere. V Rakúsku pôjde aj o to, nakoľko voliči výsledky prvého kola budú brať ako dostatočný signál zvyšku politického spektra.

Ultrapravica vítala výsledky v Rakúsku
Marine Le Penová, Národný front, Francúzsko: „Európania si čoraz viac uvedomujú, že EÚ je
protidemokratická konštrukcia, ktorá si podmaňuje ľudí.“

Matteo Salvini, Liga severu, Taliansko: „Slobodní vyzývajú na kontrolovanú migráciu,
viac pracovných príležitostí a inú Európu – rovnako ako my chcú pravidlá, poriadok,
prácu a pokoj.“

Frauke Petryová, Alternatíva pre Nemecko, blahoželala Hoferovi na Twitteri.