Američania už majú odvolené. George W. Bush v Bielom dome na Pennsylvania Avenue pobudne ešte štyri roky. Predvolebná kampaň sa skončila. Vlastne, nie tak celkom. Keď sa prejdete ulicami predmestí Washingtonu, z trávnikov sa o vašu pozornosť stále uchádzajú tabule s logami jednotlivých kandidátov. Tie pred svoje domy umiestnili buď voliči symapatizujúci s tým či oným kandidátom, alebo stranícki aktivisti, ktorí takýmto spôsobom skrášlili okolie ciest a volebných miestností.
Vonkoncom ich nie je málo. Stačí si len pozrieť, koľko políčok musel Američan zaškrtnúť, predierkovať alebo pochytať na elektronickej obrazovke. V jednotlivých štátoch totiž nevolili iba prezidenta, ale aj kongresmanov, senátorov, štátnych kongresmanov a senátorov a guvernérov...A to hovoríme iba o politických úradoch. Američania rozhodovali o predsedoch školskej rady cez šerifov až po prezidenta USA. V texaskom okrese Travis, do ktorého spadá aj miestna metropola Austin, odpovedali celkovo na 27 otázok: koho chcú za sudcu toho a onoho súdu, prokurátora, šerifa, jeho pravú ruku konstábla či šéfa daňového úradu. Desiatky a desiatky mien preto stále zviditeľňujú svojich nositeľov v jednotlivých mestách a štátoch.
Prezidentskí a viceprezidentskí kandidáti s rodinami navyše stále pokračujú v "kampani" prinajmenšom v printových médiách, ktoré ešte nestihli vyjsť s aktuálnym číslom. A nemusia to byť len politické periodiká. Z magazínu Texas Monthly sa na vás preto stále usmieva prvá dáma Laura Bushová a z obálky Rolling Stones zas John Kerry. Teda ak bol vôbec demokratický vyzývateľ schopný niečoho, čo by sa dalo nazvať úsmevom. Na druhej strane, skutočne hollywoodsky pestovaný úsmev Johna Edwardsa na titulke bežeckého časopisu Runner´s World možno zlomil srdce nejednej obdivovateľke (mimochodom, časopis People ho svojho časopisu zaradil k najpríťažlivejším politikom). Vnútri čísla sa voliči -- bežci dozvedajú rôzne zaujímavé fakty, ktoré mohli ovplyvniť ich rozhodnutie. Napríklad, že republikán Bush meria 183 centimetrov, ale váži až 86 kilogramov, čo jeho "body mass index" posúva akurát na hranicu. Naproti tomu Kerryho index je pri výške 195 centimetrov a váhe 82 kilogramov iba 21,9. V hodnotení Runner´s Worldu však aj tak lepšie bodoval kovboj Bush. Šesťkrát do týždňa totiž beháva, míľu (1,6 kilometra) za sedem a pol minúty. Okrem toho bicykluje, pláva a hrá golf. Na druhej strane Kerry pestuje viac športov: surfuje, windsurfuje, bicykluje, hráva golf, (európsky) futbal a ľadový hokej. Lenže nebeháva... Maratón by tak za Bushom možno nedobehol ani o dva dni.
Aj keď v sídle Republikánskej strany už "bushovské" propagačné predmety všetky porozdávali, úradník vás hneď na vrátnici informuje, že si ich môžete kúpiť online a stále tým pomáhate svojej milovanej strane. Ten kto nemá prístup na web alebo jednoucho tomuto druhu obchodovania neverí, stále si môže zadovážiť "merchandise" jednotlivých kandidátov v stánkoch s patriotickými predmetmi. Takých, aké sú napríklad v obchodnom centre Pentagon City. Mimochodom, cena tých, ktoré patria Johnovi Kerrymu, výrazne klesla. Až o polovicu. "Voľby nevyhral, upadne do zabudnutia. Musíme sa toho zbaviť," odpovedá predavačka Donna. Prečo však cena jeho nálepiek neklesla, už povedať nevie.
Voľby sa skončili, Američania na ne tak ľahko nezabudnú a pripomínať ich im bude všeličo. Existujú na to zrejmé politické a sociologické dôvody, ale, ako sa zdá, aj oveľa prozaickejšie.