Spolu s premiérom Belkom sme potvrdili spoločný postoj nemeckej a poľskej vlády, že už nie je priestor na reštitučné nároky z Nemecka a že sú takéto nároky právne nepodložené. Ďalej sme konštatovali, že neexistuje - právne ani politicky - priestor na reparačné požiadavky. Spolková vláda preto nepodporí individuálne žaloby o odškodnenie v súvislosti s druhou svetovou vojnou na národných alebo európskych súdoch. Platí to, samozrejme, aj pre Českú republiku. Napokon sme už pred piatimi rokmi spoločne konštatovali, že Nemecko ani Česko nebudú dnes ani v budúcnosti vznášať v tejto súvislosti majetkové otázky. Nechceme naše vzťahy zaťažovať politickými a právnymi otázkami pochádzajúcimi z minulosti, chceme ich smerovať do budúcnosti.

Chcete zriadiť spoločnú nemecko-poľskú skupinu expertov na obranu proti žalobám. Zapoja sa do nej aj českí experti?
- Skutočne sme poverili nezávislých právnych expertov. Ide o to, ako môžu nemecká a poľská vláda vyjadriť svoje spoločné stanovisko v tejto otázke v prípade procesov na národných a európskych súdoch. Ide pritom o nemecko-poľskú dohodu. Myslím si, že by sme mali týchto expertov najskôr nechať začať robiť svoju prácu.

Od 1. mája 2004 existuje nový priestor, kde na seba narážajú Česi a Nemci: EÚ. Praha napríklad podporuje zvýšenie rozpočtu únie na roky 2007 až 2013. Berlín je proti. Čo chcete pri rokovaní dosiahnuť?
- Spolu s ďalšími piatimi štátmi sme navrhli, aby mal finančný rámec EÚ do roku 2013 k dispozícii maximálne jedno percento hrubého národného príjmu EÚ. Európskej únii to umožňuje ročné zvýšenie výdavkov o 4,5 percenta. Presahuje to možnosti mnohých národných rozpočtov. Docielime tým dve veci: na jednej strane zostane zabezpečená finančná akcieschopnosť EÚ. Na druhej strane sa zabráni ekonomicky kontraproduktívnemu preťaženiu čistých platiteľov. Návrh Európskej komisie by oproti tomu rozpočty čistých platiteľov neprijateľne zaťažil.

Peniaze, ktoré dáva Nemecko do spoločnej európskej pokladnice, nesmerujú len do hospodársky zaostalých regiónov v nových členských štátoch EÚ. Budú z nich profitovať aj východonemecké spolkové krajiny. Trváte dokonca na tom, aby ste po roku 2006 dostávali čo najväčšiu podporu zo štrukturálnych fondov. EÚ by teda logicky mala výdavky zvýšiť...
- ...čo napriek tomu nie je logické! Požadujeme, aby sa štrukturálna pomoc sústredila na najchudobnejšie regióny Európy. S porovnateľnými regiónmi by sa malo rokovať rovnako, ak spĺňajú kritériá na podporu. Môžu to byť aj regióny v starých členských štátoch. Väčšina prostriedkov by však mala ísť do nových členských štátov. Teraz musia členské krajiny, ktoré doteraz prijímali solidaritu od Európy, ukázať, že aj ony majú schopnosť byť solidárne voči novým členom. Čo sa týka financovania: má sa realizovať z veľkej časti zmenou štruktúry výdavkov. Nakoniec - navzdory štrukturálnej pomoci pre východné Nemecko zostaneme aj naďalej najväčším čistým platiteľom v EÚ.

Bude spolková vláda podporovať začiatok vstupných rozhovorov s Tureckom?
- Ak Európska komisia začatie takých rokovaní odporučí a potvrdí tak, že Turecko spĺňa podmienky - dodržiavanie politických kodanských kritérií -, potom to výslovne podporím. Je to otázka toho, akí dôveryhodní sme pre partnera, ktorému sme už pred tridsiatimi rokmi dali na členstvo nádej a ktorý v uplynulých dvoch rokoch urobil obdivuhodné reformné pokroky. Je to predovšetkým v našom vlastnom hospodárskom a bezpečnostno-politickom záujme. Táto cesta by názorne ukázala, že demokracia, právny štát, ľudské práva a hospodárska dynamika môžu existovať spolu s moderným, osvieteným islamom. Jasné je však aj toto: Rokovania o vstupe budú trvať dlho a Turecko bude musieť dôkladne pokračovať v reformnej ceste.

Vstup Turecka do EÚ nie je jedinou výzvou, s ktorou sa Európa musí vyrovnať. Tou ďalšou je európska ústava. Ako bude vo vašej krajine vyzerať jej ratifikácia? Je vôbec možné usporiadať v Nemecku referendum? Ak áno, budete za?
- Želám si, aby Nemecko bolo dobrým príkladom a aby patrilo k prvým krajinám, ktoré ústavu ratifikujú. Bolo by dôležitým politickým signálom, ktorý by vzišiel z Nemecka ako najväčšieho členského štátu EÚ. Spolková vláda okamžite začne - podľa platnej legislatívy jedinú možnú - parlamentnú ratifikáciu po podpise Ústavy Európskej únie 29. októbra v Ríme. Nezávisle od toho sa už dlhší čas snažíme zaviesť nástroje priamej demokracie aj na spolkovej úrovni. Z dôvodov potrebných parlamentných väčšín je to však veľmi ťažké. Od úpravy pre jediný prípad, len pre referendum o európskej ústave, si veľa nesľubujem.

Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe. Preto je pre susedné štáty, ako je Česko, dôležité, aby bolo konkurencieschopné. Čo pre to mienite urobiť?
- O konkurencieschopnosť nemeckého hospodárstva si nerobím žiadne starosti. Znovu sme sa stali majstrom sveta vo vývoze. Musíme sa však pripraviť na výzvy, ktoré pred nami stoja v súvislosti s globalizáciou a demografickým vývojom. Nakoniec to neplatí len pre Nemecko, ale pre všetky priemyselné národy. Preto sme pod názvom Agenda 2010 realizovali ďalekosiahle reformy v systémoch sociálneho zabezpečenia a na trhu práce, aby sociálny štát bol trvale výkonný a financovateľný a aby klesali vedľajšie mzdové náklady. Tieto reformy uskutočňujeme rozsiahlymi daňovými úľavami a inovačnou ofenzívou, aby sme zabezpečili výkonnosť nášho sociálneho štátu a konkurencieschopnosť našej ekonomiky.