teší sa azda každej návšteve zo Slovenska evanjelický farár Pavel Andrášik. "Nábožnosť a národnosť sú dve sestry," dodáva duchovný zo Starej Pazovy, kde sa podľa jeho slov nachádza najväčší slovenský cirkevný zbor v Srbsku. V okrese Pazovy ich je do desaťtisíc. V celej Vojvodine ich však žije takmer o päťdesiattisíc viac.
V Kovačici každoročne otvoria tri slovenské triedy v škole, kde sa vzdeláva šesť stovák Slovákov. "Sme vďační za každú pomoc, aj keď skromnú, tešíme sa zo spolupráce," hovorí riaditeľka kovačicskej školy Zuzana Lenhartová. Iní v duši cítia istú nespravodlivosť. "Naša škola vznikla v roku 1770, je jednou z troch čisto slovenských škôl. Vychovávame 370 žiakov a len zriedka sa dočkáme pomoci," lamentuje profesor zo Starej Pazovy Jaroslav Miklovic a dodáva: "Dostávame za rok dve či tri čísla Slniečka a Zorničky. Nemôžeme deťom premietať slovenské filmy. Nežiadame veľké finančné dary."

Pomoc na ceste?
Možno sa to zmení k lepšiemu po priamych rozhovoroch slovenských zákonodarcov s miestnymi Slovákmi. V príprave je zákon o zriadení Úradu zahraničných Slovákov. "Rokujeme s ministerstvom kultúry, politickými stranami, hľadáme čo najlepší obsah a formu. Hlavným problémom je postavenie úradu a jeho napojenie na štátny rozpočet. Ak sa nám ho podarí vyriešiť, môžeme sa nového úradu dočkať už v priebehu polroka," hovoril optimisticky predseda Národnej rady Pavol Hrušovský. Možno sa tým otvorí nová možnosť pomoci, efektívnejšej než pri súčasnom nižšom statuse splnomocnenca pre zahraničných Slovákov.

Miestne problémy
Miroslav Krišan, predseda zhromaždenia obce v Kovačici by privítal, aby v susednej dedinke Padina vybudovali štúdio pre čisto slovenské vysielanie. Znepokojuje ho aj fakt, že študenti, ktorí sa vzdelávajú na Slovensku, sa domov už viac nevracajú. Za posledných 10 rokov prišla jeho obec o dve tisícky obyvateľov, veľká časť z nich odišla na Slovensko. Ľahké to nemajú ani s vízami, stoja 75 eur. A ak nemajú preukaz zahraničného Slováka, je to ešte horšie. "Na to, aby sme ho získali, tiež musíme absolvovať veľa papierovania," sťažuje sa učiteľka Lenhartová. Potešilo by ich viac iniciatív zo strany podnikateľov, aby sa rozvinula hospodárska spolupráca medzi miestnymi a slovenskými firmami.
Za všetkých miestnych Slovákov hovorí Miroslav Krišan skromne a diplomaticky: "Poznáme situáciu na Slovensku, vieme, že sa u vás nežije oveľa lepšie ako u nás. Nebolo by správne, aby sme od vás pýtali niečo, s čím možno aj vy doma máte problém."