Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.10.2003, 00:00

Už aj Rusko má doktrínu preventívneho útoku

Moskva sa nechala inšpirovať minuloročnou americkou doktrínou. V sedemdesiatstránkovom dokumente s názvom Aktuálne úlohy rozvoja ozbrojených síl otvorene hovorí o preventívnom použití vojenskej sily a poukazuje na prípady, kedy môže útok uskutočniť. "Idea preventívneho útoku je takmer doslovne opísaná z dokumentov Pentagónu," poznamenal týždenník Ježenedeľnyj žurnal o koncepcii, pod ktorú sa podpísalo ministerstvo obrany, prezidentská administratíva a ministerstvo zahraničných vecí.

Proti SNŠ
Ruské médiá sa pozastavili predovšetkým nad tým, že po prvýkrát sa hovorí aj o možnosti použitia sily proti krajinám SNŠ. "V prípade vnútornej nestability, ktorá môže mať etnický a politický charakter, v prípade obmedzovania demokratických inštitúcií tým alebo iným režimom, môže vzniknúť potreba korigovania princípov vojenského plánovania," odcitoval z doktríny denník Izvestija. Moskva si nárokuje na právo vojenskej činnosti na území bývalého ZSSR aj v prípade porušenia práv etnických Rusov.
Tieto vety vyvolali takmer okamžite kritiku krajín, ktoré sa cítia v ohrození. Gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze vyhlásil, že takto sa ich vzájomné vzťahy nezlepšia. "Mimochodom, spomínam si na vyhlásenia Hitlera, ktorý nehovoril o pokorení celej Európy, ale hovoril: "Pomôžeme Rakúsku, Československu, Poľsku a iným," komentoval ruskú doktrínu.

Studená vojna s NATO
Jednou z najdiskutovanejších tém neformálneho stretnutia ministrov NATO však bola iná časť koncepcie, ktorú začali v médiách nazývať Ivanovova doktrína (podľa ministra obrany Sergeja Ivanova). "Ak zostane NATO vojenskou alianciou s útočnou doktrínou, bude si to vyžadovať zásadnú prestavbu ruského vojenského plánovania a princípov štruktúry ruských ozbrojených síl, vrátane zmeny ruskej jadrovej stratégie," znela veta, ktorá vyvolala vlnu nevôle. Minister obrany Sergej Ivanov, ktorý pri prezentácii doktríny vyhlásil, že "nemôže úplne vylúčiť preventívny útok, keď si to budú vyžadovať záujmy Ruska", o pár dní neskôr v Colorade Springs zároveň dodal, že považuje jadrové zbrane len za "odstrašujúci prostriedok". Poznamenal však, že jeho vláda dúfa, že Američania vyvedú svoje vojská zo základní bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii, keď sa skončí operácia v Afganistane.

Sme proti, ale...
Prezident Vladimir Putin si na rozdiel od svojho predchodcu Borisa Jeľcina zakladá na dobrých vzťahoch so Severoatlantickou alianciou. Viackrát vyhlásil, že NATO nepredstavuje pre Rusko hrozbu a vojenské plánovanie treba preorientovať na nové hrozby. V ničom však nechce zaostávať za Spojenými štátmi. "Keď sa bude v svete rozširovať prax preventívnych útokov, aj Rusko si chce ponechať právo uskutočniť podobné akcie. Sme proti tomu, ale chceme si ponechať právo preventívne zaútočiť," povedal po minulotýždňovom rusko-nemeckom summite.
"Nová doktrína tu nie je preto, aby sme sa niekomu zapáčili. Je tam všetko napísané čierne na bielom. Naša pozícia vychádza z reálneho charakteru hrozieb," reagoval na vlnu kritiky Ivanov.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.