Nigérijský prezident Olusegun Obasanjo sa priblížil k víťazstvu v prezidentských voľbách v najľudnatejšej africkej krajine. Hlavná opozičná strana však obvinila jeho vládnucu stranu z rozsiahleho volebného podvodu.
Po sčítaní viac ako polovice odovzdaných hlasov v sobotňajších voľbách výsledky Nezávislej národnej volebnej komisie (INEC) ukazujú, že Obasanjo pochádzajúci z kresťanského juhu krajiny značne vedie s 13,6 milióna odovzdaných hlasov, čo predstavuje 66 percent. Jeho hlavný volebný protivník Muhammadu Buhari, ktorého baštou je prevažne moslimský sever na ropu bohatej krajiny, je na druhom mieste s 5,6 milióna hlasov, čo predstavuje 27 percent odovzdaných hlasov. Ďalších 18 kandidátov, ktorí sa uchádzali o prezidentský úrad, si rozdelilo zvyšok voličských hlasov.
Nigérii, ôsmemu najväčšiemu exportérovi ropy na svete, vládla od získania nezávislosti od Veľkej Británie pred 43 rokmi vojenská vláda. Nigérijčania dúfajú, že týmito voľbami sa skončia desaťročia nestability, a to úspešným odovzdaním moci starou vládou novej. Parlamentné voľby sa v Nigérii uskutočnili pred prezidentskými 12. apríla. Zvíťazila v nich Obasanjova Ľudová demokratická strana (PDP). Najsilnejšia opozičná politická formácia -- Buhariho Nigérijská ľudová strana (ANPP) -- odmietla výsledky prezidentských volieb a voľby 36 štátnych guvernérov, ktoré sa konali zároveň s prezidentskými. "Toto je naozaj vtip," povedal k voľbám Sam Nda-Isaiah, hovorca Buhariho kampane. "Toto nie je demokracia. Môžu ju nazývať, ako chcú, ale nie je to demokracia," uviedol.
Obasanjo aj Buhari sú bývalými vojenskými vládcami, z ktorých sa stali politici. Ich volebný súboj je odrazom historického súperenia medzi prevažne islamským severom a kresťanským juhom štátu. Viac než 10 000 ľudí zahynulo v krajine v náboženských a politických zrážkach, odkedy Obasanjo nastúpil v roku 1999 na post prezidenta a skončilo sa 15-ročné obdobie vojenskej vlády.