Proti projektu dlhodobo protestuje Rusko, ktoré to považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Kremeľ už oznámil, že v reakcii prijíma príslušné opatrenia. Podľa Washingtonu však nie je systém namierený proti Moskve. Európu má vraj chrániť pred možným raketovým útokom z Blízkeho východu, predovšetkým z Iránu.
„Tvoríme dejiny“
Prvá časť štítu na základe v juhorumunskom Devesele, neďaleko bulharskej hranice, uviedli Američania do prevádzky za účasti generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, námestníkov amerických ministrov zahraničia a obrany Franka Rosea a Roberta Worka a rumunských predstaviteľov. „Spojené štáty a Rumunsko dnes tvoria dejiny,“ uviedol veliteľ amerických námorných síl v Európe a v Afrike Mark Ferguson.
Plány na vybudovanie protiraketového štítu schválil v roku 2007 americký prezident George Bush. Pôvodne malo ísť o základňu s raketami v Poľsku a s radarom v Česku. O dva roky neskôr, jeho nástupca v Bielom dome Barack Obama, plány zmenil, pričom dal prednosť stratégii protiraketovej obrany vedenej z mora s tým, že pozemné základne budú súčasťou ďalšej fázy plánov.
Rusko protestuje
Proti výstavbe základní dlhodobo protestuje Rusko, ktoré ich považuje za ohrozenie svojej bezpečnosti aj strategickej rovnováhy v Európe. Ministerstvo zahraničia v stredu systém označilo za "škodlivý a chybný". Kremeľ v reakcii na spustenie systému oznámil, že Rusko prijíma príslušné bezpečnostné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti.
„Niet pochýb o tom, že rozmiestnenie systému je skutočnou hrozbou pre bezpečnosť Ruskej federácie,“ povedal hovorca Dmitrij Peskov novinárom v konferenčnom hovore. „Sú zavedené opatrenia na zabezpečenie potrebnej úrovne bezpečnosti pre Rusko. Dovoľte mi pripomenúť, že sám prezident Putin sa opakovane pýtal, proti komu bude systém fungovať,“ dodal Peskov.
Moskva tak reagovala po tom, čo zástupcovia USA a NATO dnes v Rumunsku slávnostne spustili protiraketový systém, ktorý je súčasťou štítu chrániaceho Európu pred balistickými raketami. Ďalšia súčasť systému sa buduje v Poľsku.
Podľa šéfa branného výboru ruskej snemovne, admirála Vladimira Komojedova ide o niečo úplne iné. „Ide pre nás o priamu hrozbu. To všetko je na 100, 200, 300, tisíc percent namierené proti nám,“ uviedol Komojedov podľa agentúry Interfax s tým, že cieľom opatrenia je Rusko a jeho schopnosť jadrového odstrašovania.
„Ide o ďalší krok k tomu, aby bolo Rusko vojensky a politicky potlačované,“ povedal tiež vysoko postavený činiteľ ruského ministerstva zahraničia Andrej Kelin s tým, že umiestnenie systému "môže iba zhoršiť už aj tak zložité vzťahy medzi Ruskom a NATO".