Otvorenou témou zostala voľba nástupcu Romana Prodiho na poste predsedu Európskej komisie, keď sa lídri dostali do ostrého konfliktu. Ahern však ani teraz nestráca čas. Trpezlivo diskutuje s členskými krajinami a hľadá prijateľný kompromis. Takým sa javí portugalský premiér José Manuel Durao Barroso.
"Som si istý. Viac presvedčený už byť nemôžem," povedal Ahern pre írsku štátnu televíziu RTE. Podľa neho má Barroso silnú podporu. Na otázku, či lídri členských krajín súhlasia s vymenovaním portugalského premiéra, odpovedal: "Dúfam, že áno. Jeho kandidatúra sa teší veľkej podpore."
Podľa informácií zahraničných médií 48-ročného Portugalca, bývalého ministra zahraničných vecí, ktorý plynule ovláda niekoľko európskych jazykov, sú pripravení podporiť aj francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder. Francúzsko a Nemecko zrejme stiahli svoje predchádzajúce námietky voči Barrosovej nominácii pre jeho podporu vojny proti Iraku.
Všetko teda nasvedčuje tomu, že európski lídri oznámia meno nového nástupcu komisie na zajtrajšom mimoriadnom summite v Bruseli.
Nateraz sa zdá byť jediným nespokojným, ktorý otvorene nesúhlasí s nomináciou Barrosa, bývalý predseda dánskej vlády Poul Nyrup Rasmussen. V liste adresovanom írskemu premiérovi Ahernovi prezentoval výhrady sociálnych demokratov. "Potrebujeme predsedu, ktorý zabezpečí a dá jasne najavo, že európske rozhodnutia budú prijímané v záujme jednoduchých ľudí," napísal v liste. Podľa Rasmussena by sa mal zoznam uchádzačov o post rozšíriť a kandidáti by sa nemali hľadať výlučne v tábore konzervatívcov. Jeho výhrady však nemajú v tejto situácii veľkú váhu.
Barroso spĺňa požiadavky Berlína a Paríža, aby bol predseda Európskej komisie z krajiny, ktorá je zapojená do všetkých európskych projektov, teda Schengenu či eurozóny.
Chirac tak diskvalifikoval z boja o tento post kandidátov z Írska, zo Švédska, z Veľkej Británie, Dánska alebo niektorého z novej členskej krajiny.
Práve preto neprešiel ani Brit Chris Patten, ktorého nominovali konzervatívni premiéri vrátane slovenského predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.
Nie je to dobrý nápad, aby bol predseda komisie z krajiny, ktorá neparticipuje na všetkých európskych politkách, vysvetľoval Chirac. Jeho postoj, samozrejme, kopíroval Berlín. "Len ťažko si vieme predstaviť, že by predseda komisie pochádzal z krajiny, ktoré sa nezúčastňuje na kľúčových európskych projektoch," povedal hovorca nemeckej vlády.
Veľká Británia a Taliansko podporované menšími krajinami (vrátane Slovenska) zasa bojkotovali francúzsko-nemeckého nominanta belgického premiéra Guya Verhofstadta. Ten je totiž podľa nich príliš federalistický až príliš lojálny voči Parížu a príliš protiamerický.
Práve pri diskusiách o novom šéfovi komisie na nedávnom summite sa začalo hovoriť o konci dominancie Francúzska a Nemecka v Európskej únii. Bolo to totiž prvýkrát, čo sa krajiny postavili proti vôli Berlína a Paríža. Súvisí to najmä so vstupom nových krajín do únie. Tie svojím postojom podporili Veľkú Britániu, ktorej hlas sa snažil Paríž utlmovať.
V hre o získanie prestížneho postu bolo množstvo zvučných mien - rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, ale aj Javier Solana, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku.