Všetci osamotení Gruzínci v produktívnom veku sa čoskoro stanú centrom pozornosti úradov. Už o dva týždne má začať so svojou činnosťou vládna agentúra demografického rozvoja, ktorá bude mať za úlohu vytvoriť väčšie šance na to, aby sa z opustených a osamotených ľudí stali páry. A spoločne plodili malých Gruzíncov.
Nápad, ktorý vzbudil veľkú pozornosť na sociálnych sieťach, patrí mimovládnej organizácii Fond demografického rozvoja. Tá už na svojom facebookovom profile zverejnila novinu o vytvorení centrálneho registra nezadaných. „V rámci celej krajiny dôjde k registrácii neoženených a nevydaných osôb, bude o nich vytvorená jednotná báza údajov, a my potom pomôžeme ľuďom vytvoriť rodinu,“ stojí vo vyhlásení fondu.
Časť účastníkov internetovej diskusie si však ešte stále myslí, že ide o vtip. V skutočnosti je iniciatíva mienená celkom vážne a je opretá aj o rad serióznych štatistických údajov. Podľa informácií ministerstva spravodlivosti Gruzínska v roku 2015 prudko poklesol počet svadieb v krajine - celkom vlani uzavrelo manželstvo 29 277 párov, čo je o celých 7,1 percenta menej ako v predošlom roku.
Príliš dokonalá integrácia
Podľa gruzínskeho demografa Avtadilya Sulaberidzeho sa mladí Gruzínci svadbe čoraz častejšie vyhýbajú, pretože sa obávajú zodpovednosti za rodinu, odkladajú deti na neskôr kvôli štúdiu či kariére. Sociológovia poukazujú na to, že vlastne tento nie veľmi pozitívny fakt svedčí o úspešnej integrácii Gruzínska do európskeho spoločenstva - gruzínska mládež si osvojila rovnaké modely správania ako európska. Pritom ku kaukazskej tradícii patrí aj silná väzba na početné príbuzenstvo, deti a rodičov.
Lenže súčasní gruzínski muži napríklad najčastejšie ako dôvod, prečo nechcú založiť rodinu, uvádzajú jej finančnú náročnosť. Pritom často ide o muža s nadpriemernými príjmami, vlastným bytom a dobrým pracovným postavením. Práve vyšší životný štandard vedie mladých Gruzíncov, rovnako ako Európanov, k určitému sebectvu a nechuti sa o svoj blahobyt podeliť so svojím potomstvom. Ani mladé gruzínskej ženy ale netúžia po dieťati a dávajú prednosť predovšetkým kariére a vzdelaniu. Títo ľudia sa podľa všetkého nebudú chcieť zaregistrovať do akýchkoľvek zoznamov slobodných, respektíve tých, ktorí sú k nezadaní.
Pracovníci Fondu demografického rozvoja argumentujú aj tým, že početnú skupinu tvoria aj tí, ktorí nechcú žiť sami, ale majú problémy s nájdením vhodného partnera. Sem patria predovšetkým rozvedení a vdovci.
Podľa oficiálnych štatistík druhýkrát vstupujú gruzínski muži najčastejšie do manželstva tesne po štyridsiatke, ženy v tridsiatich ôsmich rokoch. To znamená, že by sa na vylepšení demografickej krivky Gruzínska ešte títo ľudia mohli podieľať títo, ak by dokázali vytvoriť páry. A v tom by im register osamelých osôb mal pomôcť.
Narodilo sa málo dievčat
Aj keď si z iniciatívy na internete mnohí robia srandu, Gruzínsku skutočne hrozí demografická kríza - ak by pôrodnosť zostala na rovnakej úrovni, v roku 2050 bude mať krajina o 1,17 miliónov ľudí menej ako teraz, čo je skoro tridsaťpercentný úbytok. Najväčší pokles pôrodnosti očakávajú demografi od roku 2017, tvrdí predsedníčka Fondu demografické obrody Tamara Čiburdanidzeová: „V budúcom roku sa v Gruzínsku významne zníži pôrodnosť.“
Fond vychádza z údajov z rokov 1980-90 a porovnáva ich s údajmi z nasledujúceho desaťročia. Dievčat prišlo na svet v rokoch 1990-2000 približne o polovicu menej než v predchádzajúcom desaťročí. A práve tieto dievčatá teraz dospievajú do veku, keď by si mali zakladať rodiny. Tento demografický trend spolu s novými "európskymi" návykmi gruzínskej mládeže môže spôsobiť zásadný úbytok gruzínskeho obyvateľstva. „Je to náš problém číslo jeden,“ tvrdí Čiburdanidzeová.
Jej fond motivuje vládu k opatreniam, ktoré majú negatívny vývoj zvrátiť. Napríklad od roku 2014 v oblastiach, kde úmrtnosť prevyšuje pôrodnosť, štát vypláca na každé tretie a ďalšie dieťa mesačne sumu 100 lari (okolo 35 eur) v nížinách, ak rodina žije vo vysokohorských oblastiach, dostáva 200 lari.
Navyše tento rok, od 1. januára, začal platiť nový zákon, podľa ktorého rodičia každého prvorodeného a druhorodeného dieťaťa v Gruzínsku, nech žijú v akejkoľvek časti krajiny, dostanú mesačne 100 lari. Na tretie a štvrté dieťa štát pripláca počas dvoch rokov 200 lari mesačne. Všetky tieto snaženia zrejme demografickú krivku zvrátiť nedokážu. Vláda preto pripravuje demografickú koncepciu. Jedným z opatrení sa zrejme stane aj centrálny register osamelých osôb.