Zabitie synov zvrhnutého irackého diktátora Saddáma Husajna -- Udaja a Kusaja, je pre spojencov dobrým signálom. Vlády Spojených štátov i Veľkej Británie, ktoré čelia obvineniam, že si zámienku na začatie vojny vymysleli a hrozbu irackých zbraní hromadného ničenia zámerne zveličili, privítali zastrelenie Saddámových synov. Americký prezident George W. Bush v reakcii pripomenul, že obaja boli spoluzodpovední za teror v Iraku, no už viac nebudú vrhať tieň na budúcnosť krajiny. Správu o smrti Udaja a Kusaja s radosťou prijal aj britský premiér Tony Blair a označil tento deň za "veľký deň pre Irak". "Neverím, že niekto bude oplakávať týchto nenávidených trýzniteľov," povedal na adresu Saddámových synov generálny tajomník NATO George Robertson. "Na tých, ako, napríklad, Poľsko, ktorí sú v Iraku s podporou NATO, aby mu priniesli stabilitu, by to malo mať pozitívny účinok na zlepšenie atmosféry v teréne," verí šéf aliancie.
Oboch synov Saddáma Husajna zabili príslušníci amerických jednotiek v utorok v noci po šesťhodinovej intenzívnej streľbe na palácovú rezidenciu v meste Mósul na severe Iraku. Prepychová sila vo štvrti al-Falah patrila miestnemu podnikateľovi Nawafovi al-Zajdanovi, ktorý sa netajil sympatiami k bývalému režimu a rád sa vystatoval tým, že Husajn ho vníma ako svojho bratranca. Miestni obyvatelia tvrdia, že si nič nevšimli a o prítomnosti Saddámových synov v meste nemali tušenie. Po ich smrti sa objavili dohady, že ich mohol udať aj sám hostiteľ, zlákaný odmenou v celkovej výške 30 miliónov dolárov, ktorú vypísali USA za chytenie oboch mužov.
Udaj a Kusaj boli po svojom otcovi najhľadanejšími predstaviteľmi bývalého režimu. V americkom zozname 55 najdôležitejších spolupracovníkov bývalého diktátora bol Kusaj na druhom a Udaj na treťom mieste.
Straší zo synov, 39-ročný Udaj, bol dlho považovaný za nástupcu svojho otca. Všetko sa však zmenilo v roku 1996, keď bol vážne zranený pri prestrelke. Udaj mal povesť krutého človeka, ktorý vlastnoručne zabil a umučil viacero ľudí. Udaj bol veliteľom polovojenských oddielov Saddámoví Fedajíni, čo mu vzhľadom na jeho početných nepriateľov zaručovalo prežitie. V totalitnom Iraku zastával Udaj aj niekoľko mimoriadnych postov, napríklad bol prezidentom Národného olympijského výboru či šéf futbalovej asociácie. Po páde režimu 9. apríla tohto roku vyšli na svetlo sveta dôkazy o mučiacich prístrojoch nachádzajúcich sa v olympijskom výbore, čo potvrdilo hrôzostrašné príbehy o krutom mučení irackých športovcov, ktorí neuspeli na turnajoch. Udaj bol známy neviazaným životom plejboja. Americkí vojaci v jeho prepychovej bagdadskej rezidencii objavili súkromnú zoo s leopardmi a levmi, podzemnú garáž plnú luxusných áut, kubánske cigary s jeho menom, alkohol a značkové vína v hodnote milión dolárov, i heroín.
Oveľa viac dôvery však mal v Saddámových očiach mladší syn, 37-ročný Kusaj, ktorý sa vyhýbal "spoločenskému" životu. Za svoju chladnokrvnosť a vyrovnanosť ho ľudia prezývali had. Kusaj bol veliteľom elitných Republikánskych gárd, ktoré desaťročia verne podopierali režim strany Baas. Saddám poveril Kusaja tiež velením špeciálnych síl, ktorých výlučným cieľom bolo chrániť prezidenta a jeho rodinu a pripravovať pre nich tajné úkryty. V apríli 2001 Saddám oficiálne vymenoval mladšieho syna Kusaja za šéfa 18-člennej výkonnej rady svojej všemocnej socialistickej strany Baas. Podľa informovaných zdrojov bol Kusaj údajne mocensky poverený svojím otcom už začiatkom roku 1999 pre prípad, že by sa Saddámovi niečo stalo.