Pokračujúce teroristické útoky v Iraku a gerilová vojna zameraná proti prítomnosti amerických okupačných vojsk v krajine nezmenila stratégiu americkej administratívy pri nastoľovaní trvácnejšieho mieru. Práve naopak, ako konštatuje denník The Washington Post, iba sa zintenzívnila snaha prezidenta Georgea W. Busha pokračovať v pláne, ktorý sa presadzuje už od leta: spoliehať sa viac na irackú políciu a vojakov, ktorí budú zodpovední za bezpečnosť a americké sily sa naproti tomu majú zameriavať na presne cielené útoky proti Saddámovým lojalistom -- zvyškom režimu a zahraničným bojovníkom (prívržencov exdiktátora a teroristov z Al-Kajdy). "Stratégia zostáva nezmenená," tvrdí Bush. No málo je známe, že na stole pred časom bolo hneď niekoľko možností riešenia irackého konfliktu. Všetky však boli zamietnuté.
Podľa jedného plánu sa mali do oblasti vyslať ďalšie tisícky vojakov, ktorí by posilnili súčasných 130 000 mužov. Faktom však je, že americká armáda ich už príliš veľa nemá k dispozícii. Dôvod je jednoduchý: väčšina vojakov v aktívnej službe už v Iraku alebo Afganistane počas povinného nasadenia bola. Navyše, ak by sa Pentagón predsa len rozhodol stav zvýšiť o vojakov, ktorí sa len nedávno vrátili z bojiska, určite by ohrozili morálku vojska, degradovali ju v očiach verejnosti, a tým ohrozili aj funkčnosť relatívnej malej a úplne profesionálnej, resp. dobrovoľníckej armády USA.
Druhou alternatívou bolo požiadať ďalšie krajiny o vojakov, no zatiaľ nik neprejavil záujem poskytnúť viac než iba symbolickú jednotku. Rokovalo sa o pakistanskej a marockej divízii, no bez úspechu. Nakoniec teda väčšina práce v zaisťovaní bezpečnosti v uliciach miest zostáva na bedrách práve sa rodiacej irackej polície. "Koalícia urýchľuje vytváranie irackých policajných síl a vojenských jednotiek, pohraničných oddielov a polovojenských organizácií, tak, aby mohli záležitosti bezpečnosti prejsť z Američanov na Iračanov," tvrdí šéf americkej diplomacie Colin Powell.
To je stratégia do konca tohto roka, horšie to už bude na jar, vtedy sa má totiž veľká časť vojakov vrátiť do vlasti. Ak sa dovtedy nepodarí vytvoriť efektívne iracké ozbrojené a zároveň voči Západu priateľské zložky, nastanú problémy. A to práve v roku, keď Američania budú voliť prezidenta. Nie je tajomstvo, že to boli aj hlasy amerických vojakov, ktorí výrazne pomohli k Bushovmu zvoleniu. Prezident môže byť nútený voliť alternatívu zníženia počtu amerických vojakov v Iraku za každú cenu, podľa plánu v prvej fáze na 90 000. Možnosťou je taktiež úplný útek z bojiska -- to však spôsobí, že Irak s najväčšou pravdepodobnosťou upadne do rúk teroristických skupín, podobne ako Afganistan. A Bagdad bude pre Washington v takom stave možno ešte nebezpečnejší než za vlády Saddáma Husajna.
Rovnako je pravdepodobná aj alternatíva, ktorú vo svojom obežníku spomínal minister obrany Donald Rumsfeld: pripraviť sa na dlhú a ťažkú drinu. Zamerať sa na postupné zmeny súčasného stavu -- krôčik po krôčiku. Hliadkovať viac a lepšie, trénovať viac Iračanov, a najmä pochopiť, ako rozmýšľa nepriateľ a následne ho cielene zlikvidovať. Ako tvrdí The Christian Science Monitor, stratégia proti nepriateľom v Iraku sa môže podobať tej proti severným Vietnamcom: poraziť nepriateľa tým, že stratí podporu na domácej politickej scéne. Irackí povstalci sa snažia vystrašiť svojich spoluobčanov, aby nespolupracovali s Američanmi. Hovoria im: Ak tak robíte, sami ste potenciálnymi terčmi. Navyše aj viac amerických vojakov iba znamená viac terčov, tvrdia podľa Christian Science Monitor mnohí americkí generáli. Američania musia v dohľadnom čase presvedčiť väčšinu Iračanov o správnosti svojej politiky. To neznamená, že z Iraku za pol roka urobia Švajčiarsko, ale že radový Iračan sám pocíti, že deň za dňom sa situácia zlepšuje.
Problémy však Američania majú aj s tým, ako postupovať proti podozrivým. The Washington Times totiž informoval o prípade dôstojníka Allena Besta, ktorý síce zmaril pripravovaný teroristický útok, no predtým na podozrivého vyvíjal psychický nátlak (údajne tým, že na výstrahu vystrelil do vzduchu), a tak sa sám ocitol na lavici obžalovaných. A to v čase blížiacich sa volieb určite nie je príliš populárna politika. V čase, keď Američania musia čeliť nielen domácim spojencom exdiktátora Saddáma Husajna, ale aj zahraničným bojovníkom s najrôznejším pozadím, ktorí využívajú každú situáciu, aby sa im v Iraku pomstili. Aj zabíjaním nevinných civilistov.