Jednou z nich je Tereza Gašparíková, ktorá tlmočí z taliančiny a do taliančiny. Už z prvých viet energicky gestikulujúcej ženy je jasné, že je do svojej práce "zažraná".
"Tlmočníci z nových krajín majú sťaženú situáciu, pretože staré členské štáty majú pokryté jazyky iba niekdajších pätnástich členov, ale nie naše. Preto musíme pri tlmočení robiť ,retour' - čiže keď vystupuje Slovák, Poliak či Maďar, tak my to tlmočíme do francúzštiny, angličtiny, ja konkrétne do taliančiny, a ostatné tlmočnícke kabíny to berú od nás a tlmočia ďalej do svojich jazykov. To isté platí aj opačne - do slovenčiny prekladáme z jazykov, ktoré máme pokryté. Je to obrovský psychický tlak, lebo ak poviete niečo len trocha inak, tak dvadsaťjeden krajín to tiež povie zle a všetkých vyše sedemsto poslancov to zle počuje," opisuje neľahkú situáciu. "V prvom rade musíte vedieť zvládať akýkoľvek stres, je to súčasť našej práce," dodáva lakonicky. Okrem časového stresu musia tlmočníci vedieť, o čom rečníci hovoria, a fundovane to preložiť.
"V Európskom parlamente je tlmočenie iné ako na bežnom trhu. Na plenárnom zasadnutí majú poslanci často minútové vystúpenia, kde môžu hovoriť o izraelskom múre, potom o Čečensku a vzápätí o európskom zatykači. Každý sa vyjadruje k niečomu inému, skáče sa z témy do témy," hovorí Gašparíková. Terminológia však podľa nej nie je najvážnejší problém, najdôležitejšie je byť koncentrovaný a pohotový, nepodľahnúť panike. "Aj tlmočníci, ktorí tu pracujú desiatky rokov, vám povedia, že niekedy sú vystúpenia poslancov nepreložiteľné, že príliš rýchlo prečítajú prejav, ktorí si doma pripravovali dva týždne. Ale ani pri tej veľkej rýchlosti nesmiete stratiť niť," dodáva.
Gašparíková za najdôležitejšiu vec považuje, že v EP sa hovorí aj po slovensky. Keď prišla do europarlamentu pracovať vlani v auguste, najviac energie venovala presviedčaniu ľudí, že slovenčina je samostatný jazyk. "Mnohí kolegovia mi sústavne kládli otázku, či slovenčina nie je iba českým dialektom. Každému musím trpezlivo vysvetľovať, že češtine síce rozumieme, lebo sme dlho žili v spoločnom štáte, ale že sú to dva rozdielne jazyky. Preto je veľmi dôležité, že existuje aj slovenská tlmočnícka kabína," hovorí hrdo Gašparíková. Považuje za úžasné, že v EP môže každý hovoriť a počúvať vo svojom rodnom jazyku. Je presvedčená, že o pár rokov už o slovenčine nikto nebude pochybovať.
Gašparíková verí, že v blízkej budúcnosti sa rady slovenských tlmočníkov rozšíria. Dnes ich je málo aj preto, že mnohí uchádzači o túto prácu neprešli vstupnými testmi. "Na Slovensku je dosť veľmi dobrých tlmočníkov. Podľa mňa neprešli konkurzmi len preto, že mali trému," myslí si a dodáva: "Som presvedčená, že je len otázka času, kedy sa slovenskí tlmočníci presadia." Ľahké to však nebude. Svojim budúcim kolegom radí, aby skúšky nepodceňovali a dobre sa na ne pripravili. "Poradila by som im, nech najmenej dva mesiace pred testmi trénujú každý deň niekoľko hodín.
Aj moje kolegyne z talianskej kabíny, ktoré tu pracujú tridsať rokov, musia každý deň trénovať. Človek musí byť stále fit, musí nútiť mozog pracovať a okrem toho sledovať politické dianie, aby sa vedel rýchlo zorientovať," hovorí. "Nábor tlmočníkov bude pokračovať. Netreba sa toho báť. Ak test raz neurobíte, treba ísť znova," radí na záver slovenská tlmočníčka.