Doteraz bola bežnou stratégiou "nenápadnosť": nájsť si v nejakej lepšej štvrti Bagdadu pekný dom, najradšej ukrytý za vysokou stenou, a pred ním si postaviť pár strážcov. Ale odvtedy, ako únoscovia práve z takýchto rezidencií odvliekli dve talianske humanitárne pracovníčky a troch stavebných inžinierov - dvoch Američanov a jedného Brita, tento postup už nie je príťažlivý.
Mnohé únosy sú spojené s veľkou neistotou. Často sa na pochybných internetových stránkach objavujú správy, ktoré sa potom ukážu falošné. Zúfalstvo rodinných príslušníkov zajatých rukojemníkov sa prehlbuje dlhým obdobím "komunikačného pokoja". O Taliankach nebolo nič počuť od ich odvlečenia pred dvoma týždňami. Kontakt s únoscami francúzskych novinárov Christiana Chesnota a Georgea Malbrunota bol prerušený krátko po ich únose. Teraz sa v jednom internetovom vyhlásení objavilo tvrdenie, že obaja Francúzi sú údajne na slobode, zostanú však aj naďalej u "bojovníkov odporu", aby o nich "informovali". Čo je na tom pravdy, nedokáže nikto posúdiť.
A navyše sa objavujú stále nové skupiny s impozantne islamistickými menami. Akési Salafistické brigády abú Bakra Siddika uniesli v týchto dňoch desať tureckých vodičov nákladných automobilov, aby si tak vynútili odchod ich zamestnávateľskej spoločnosti z Iraku. Brigáda Muhammada ibn Abdulláha zasa odvliekla 18 príslušníkov irackej Národnej gardy. Výmenou za ich oslobodenie žiadala prepustenie poradcu radikálneho šíitského duchovného Muktadu Sadra, Hazíma Aradžího, zatknutého minulý týždeň. Sadrovo hnutie sa od tejto akcie dištancovalo.
Oveľa skôr než cudzinci sa obeťami únoscov stali zámožní Iračania a ich deti. V týchto prípadoch išlo o značné výkupné, hranice sa však už vyrovnávajú. Únos 18 gardistov a vražda troch rukojemníkov, ktorí boli členmi irackej Demokratickej strany Kurdistanu, ukazujú, že aj Iračanov unášajú z politických dôvodov. Zločinecké bandy, ktoré sa doteraz špecializovali na vymáhanie výkupného, okrem toho začali odovzdávať svojich zahraničných zajatcov radikálnym islamistickým skupinám. Takýto osud pravdepodobne stihol aj obidve unesené Talianky, domnievajú sa v Bagdade.
Najobávanejšou skupinou je Tawhíd a džihád jordánskeho stratéga teroru abú Músu Zarkávího. Pripisuje sa mu napojenie na teroristickú sieť Al-Kajá, prinajmenšom sa výrazne opiera o jej fundamentalistickú ideológiu. Zábery rukojemníkov unesených skupinou Tavhíd a džihád sa rýchlo objavujú v arabských televíziách alebo na internete, požiadavky vznášajú okamžite. Ak nie sú splnené, obetiam pred kamerou odrežú hlavu. Skupina sa pravidelne hlási aj k ničivým samovražedným atentátom s mnohými mŕtvymi, ktoré otriasajú krajinou.
V každom prípade ide o metodické šialenstvo. Únosom filipínskeho vodiča si Zarkáví vynútil predčasné stiahnutie malého filipínskeho vojenského kontingentu. "Extrémistické skupiny využívajú únosy ako emocionálne vysoko účinný prostriedok na šírenie posolstva, na získavanie popularity a vyvíjanie nátlaku na zahraničné vlády," usudzuje istý bezpečnostný expert.