Zdá sa, že Kremeľ je pripravený odštartovať presun funkcií hlavného mesta z Moskvy na Petrohrad, o ktorom v minulosti neraz špekulovali ruské médiá. Splnomocnenec prezidenta Vladimira Putina pre Severozápadný okruh Iľja Klebanov minulý týždeň nečakane oznámil, že v štátnom rozpočte na rok 2005 by sa mohlo počítať s prostriedkami na premiestnenie najvyšších súdnych orgánov do mesta na Neve. "Diskusia o prenose federálnych funkcií do Petrohradu aktívne prebiehala, prinajmenšom do prezidentských volieb. Hovorilo sa predovšetkým o súdnych orgánoch - troch najvyšších súdoch a prokuratúre. Budovy sú už vybrané," odcitoval Klebanova spravodajský server strana.ru. Presun by podľa Klebanova mohol trvať tri až štyri roky. Internetový denník Gazeta s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov napísal, že to je len začiatok a čoskoro môžu nasledovať aj ostatné rezorty.
O presídlení najvyšších súdnych orgánov - Ústavného, Najvyššieho a Najvyššieho arbitrážneho súdu - hovoril mesiac pred svojím odvolaním aj expremiér Michail Kasjanov a ministerstvo financií svojho času poveril vypracovaním rozpočtu celej operácie. Reakcia na vyhlásenie však bola natoľko búrlivá, že ho bývalý predseda vlády nakoniec odvolal. Tak ako teraz - protestovali predovšetkým zamestnanci súdov, ktorý nazvali proces "nepotrebným a nezákonným". Poukazovali na fakt, že "ústava nedáva nikomu právo na prijímanie podobných rozhodnutí". "Keď sa Ústavný súd presídli do Petrohradu, rozhodovacie procesy sa pretiahnu na mesiace," podotkol pre analytický server Politkom.ru aj viceprezident Ruskej asociácie politických vied Igor Jakovlev. Podobným plánom sa, samozrejme, bráni aj starosta Moskvy Jurij Lužkov. "V ústave figuruje Moskva ako jediné hlavné mesto. Na prenos funkcií sa nás musia spýtať," vyhlásil v tejto súvislosti.

Ekonomické rezorty na Ural
V minulosti nejeden pokus premiestniť orgány štátnej moci stroskotal. Ako jeden z prvých hovoril o prenose funkcií hlavného mesta pred štyrmi rokmi expredseda Štátnej dumy Gennadij Selezňov, sám odchovanec Petrohradu. Podľa jeho názoru nebol v Moskve dostatok miesta na plodnú činnosť zákonodarcov. Návrh vyvolal nespokojnosť a z plánu presídliť Federálne zhromaždenie nakoniec nič nebolo.
Už tradične najoriginálnejšie nápady v súvislosti s decentralizáciou má však populista Vladimir Žirinovskij, ktorý navrhol presídliť ekonomické rezorty na Ural, kultúrne záležitosti mali putovať do Petrohradu, mesto Rostov by dostalo do kompetencie šport a južné Rusko boj proti terorizmu.
"Keď nie je Petrohrad hlavné mesto, tak Petrohrad neexistuje," povedal autor známeho románu Petrohrad Andrej Belyj. Podľa prieskumov verejnej mienky však nemá plán decentralizácie podporu obyvateľstva. Inštitút Romir zverejnili koncom roku 2003 sociologickú štúdiu, z ktorej vyplýva, že 56 percent obyvateľstva by bolo proti a len 11 percent za. Konečné rozhodnutie najdôležitejšej osoby - Petrohradčana Vladimira Putina - však zatiaľ nepadlo. Gubernátorka mesta na Neve Valentina Matvienková sa však s podobnými ambíciami netají a hneď po svojom zvolení prisľúbila pokračovať v snahách preniesť jednu z vetiev moci do Petrohradu.

Kult Petrohradu
Za svoje prvé hlavné mesto považujú Rusi Veľký Novgorod, ktorý založili Rjurikovci. Hlavné mesto do Moskvy prenieslo až v 14. storočí vladimirské a moskovské knieža Dmitrij Donský. Pod vládou Moskvy sa sa Rus zjednotila, zvrhla mongolsko-tatársku nadvládu a rozšírila svoje územie. V 18. storočí však Peter Veľký preniesol hlavné mesto do Petrohradu, okrem politických dôvodov chcel otvoriť povestné "okno do Európy". V roku 1917 malo Rusko dve hlavné mestá - Petrohrad a Moskvu. Až v roku 1918 vrátil Lenin hlavné mesto do Moskvy. Príčiny boli symbolické: Petrohrad bol symbolom cárskej moci, ale aj strategický: pri Pskove sa vtedy viedli boje s Nemcami.