Keď sa povie Dánsko, prvé asociácie budú pravdepodobne smerovať k syru, marcipánu, a prípadne legu. Rozlohou aj počtom obyvateľov je Dánsko krajinou porovnateľnou so Slovenskom. No v počte ľudí bez práce výrazne zaostávame. Nielen za Dánskom, ale aj za mnohými ďalšími európskymi krajinami.
Príklad by sme si mohli, a podľa odporúčaní Európskej komisie aj mali, vziať práve od Dánska, ktoré si vďaka modelu „flexicurity“ už niekoľko rokov zaisťuje vysokú zamestnanosť.
Čo je to flexicurity
Podstata celého flexicurity sa najlepšie vysvetľuje na príklade takzvaného zlatého trojuholníka flexiistoty. „Skladá sa z troch prvkov, ktoré sa musia v správnom pomere namixovať, a pokiaľ sa to nepodarí, tak to môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Niektoré krajiny, ako napríklad konkrétne Slovensko, viac či menej odignorovali určité prvky tohto trojuholníka, a sme tam, kde sme,“ konštatuje Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.
Prvým prvkom trojuholníka je ochrana zamestnancov, ktorá zabezpečuje flexibilné pravidlá pre ich najímanie a prepúšťanie. Podľa údajov denmark.dk až 25 percent dánskych obyvateľov mení zamestnanie každý rok, pretože sa neboja straty zamestnania, ale naopak, hľadajú lepšie pracovné príležitosti.
Druhú stranu trojuholníka tvorí sociálny systém, ktorý nezamestnaným, predtým pracujúcim v najmenej platených povolaniach, zabezpečuje sociálne dávky vo výške až 90 percent z predchádzajúcej sumy, ale maximálne 2000 eur mesačne. Aktívna politika trhu tvorí posledný prvok zlatého trojuholníka. Dánsko poskytuje finančné prostriedky na vzdelávanie, poradenstvo a rekvalifikačné kurzy nezamestnaným, čo zvyšuje ich šance nájsť si prácu.
Práve v aktívnej politike trhu práce máme čo doháňať. „Výdavky na aktívnu politiku na Slovensku sú dlhodobo najnižšie, napríklad na vzdelávanie nezamestnaných nedávame dokopy nič,“ hovorí Michal Páleník.
Model flexicurity na jednej strane poskytuje flexibilnú a kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá v podnikoch cirkuluje a na druhej strane zase momentálne zamestnaní občania a štát podporujú nezamestnaných sociálnymi dávkami a systémom aktívnej politiky trhu práce. „V prípade aktívnej politiky trhu práce na Slovensku je skôr otázkou, ako efektívne sú využívané súčasné nástroje. Problémom totiž ostávajú dlhodobo nezamestnaní a súčasné nástroje sa nejavia ako úplne postačujúce. Peniaze 'nazvyš' v štátnom rozpočte by sme hľadali asi len veľmi ťažko, nakoľko vláda hospodári s deficitom,“ konštatuje analytička Dominika Ondrová.
Dánska nezamestnanosť verzus slovenská
Podľa najnovších údajov európskeho štatistického úradu bola v apríli tohto roka dánska nezamestnanosť na šiestich percentách. Dánsko tak patrí ku krajinám s najnižšou nezamestnanosťou v Európe. Pre porovnanie - Slovensko malo v apríli 10,2-percentnú nezamestnanosť, čo znamená, že sme horší ako priemer únie. Posledné roky sa nám však darí nezamestnanosť znižovať.
Aj napriek tomu hlavným problémom Slovenska zostáva dlhodobá nezamestnanosť. „Výrazne sa zhoršuje štruktúra dlhodobej nezamestnanosti. Počet dlhodobo nezamestnaných veľmi nerastie, ale počet nezamestnaných nad tri či štyri roky áno, zároveň počet nízko vzdelaných nezamestnaných neklesá a taktiež neklesajú všetky ťažšie zamestnateľné skupiny,“ konštatuje Páleník. Platí pritom, že čím dlhšie je človek bez práce, tým ťažšie sa vracia na trh práce. Stráca totiž pracovné návyky.
Školstvo a celoživotné vzdelávanie
Výrazne sa líši aj nezamestnanosť mladých v Dánsku a na Slovensku. Podľa štatistík Eurostatu sa na Slovensku nevie alebo nemôže zamestnať takmer 27 percent mladých ľudí. V Dánsku sa nezamestnanosť mladých pohybuje v číslach okolo 11 percent.
Rozdiely v uplatnení dánskych a slovenských mladých súvisia aj s úrovňou školstva v krajinách. Dánsko pripravuje svojich študentov hlavne na pôsobenie v oblasti obchodu a priemyslu, pričom vysoké školy dbajú na prax a spoluprácu so súkromnými podnikmi za cieľom vytvoriť živé a motivujúce prostredie pre svojich žiakov. Zároveň pedagógovia pracujú s menšími skupinami študentov, čo zvyšuje kvalitu a efektivitu učenia.
Dánsko má aj silne rozvinutú tradíciu celoživotného vzdelávania, ktoré pomáha dospelým zlepšiť svoje schopnosti i zručnosti a prispôsobiť sa tak zmeneným podmienkam na trhu práce. Stav celoživotného vzdelávania na Slovensku okomentoval Michal Páleník takto „ten objem financií je na Slovensku zúfalo nízky a aj to, čo sa investuje, je zúfalo neefektívne. Realita je taká, že 98 percent nezamestnaných sa nedostane na školenie.”
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
