Pri slove včelárstvo si väčšina ľudí predstaví úle v blízkosti kvetnatých polí či lesov. Vedeli ste však, že podaktorí včelári svoje včely chovajú na strechách miest?

V roku 2012 sa nezisková organizácia Živica, ktorá sa venuje ekologickému vzdelávaniu, rozhodla pre nevšedný projekt - dostane do centier miest včely. Jeho cieľom bolo umožniť ľuďom, aby sa zapojili do záchrany opeľovačov priamo v mieste ich bydliska.

Úle najskôr osadila na streche Starej tržnice a vo vodárenskej komunitnej záhrade v Bratislave a vo zvolenskom Národnom lesníckom centre. Neskôr sa úle pridali aj v Považskej Bystrici, Kežmarku, Žiline a Lučenci.

„V Bratislave sa nachádza prvá mestská štvrť na Slovensku, ktorá je priateľská pre včely a iné opeľovače. V Karlovej Vsi je zavedený iný režim kosenia, ktorý necháva lúkam priestor zakvitnúť,” hovorí Petra Ježeková, ekoporadkyňa Živice a mestská včelárka, „taktiež sa tu vysádzajú vzorové plochy, aby ľudia vedeli, aké rastliny sú pre tento dôležitý hmyz potrebné a aby sa vedeli inšpirovať v tom, čo sadiť.”

Včely do miest vracajú zeleň

Podľa Ivany Valachovej z Katedry zoológie Univerzity Komenského je výhodou včelárenia v meste to, že včely žijú mimo polí, na ktorých sa používajú pesticídy a iné škodlivé látky, s ktorými si včela sama nevie poradiť. Zdôrazňuje ale, že v meste im môže hroziť nepriaznivo pôsobiaci postrek proti komárom.

„Nevýhodou mestského prostredia môže byť smog, prach aj exhaláty z áut,” približuje Valachová. Podľa nej sa ale predpokladá, že niektoré z týchto látok vedia včely odseparovať a detoxikovať sa od nich.

“Tak či onak, mestské včelárenie má svoj prínos. Asi by som ho ale nevidela v tom, či nám poskytnú mestské včely kvalitnejší med. Prínos je skôr v tom, že sa do miest vráti viac zelene a nebude všade samý betón. Aj rastliny, ktoré už v mestách sú, z toho budú profitovať. Budú lepšie opelené, dajú viac semien a plodov. To všetko potom pozitívne vplýva aj na iné živočíchy, vtáctvo a podobne. Celý ekosystém sa tým môže ozdraviť,“ vysvetľuje.

Ako sa stať včelárom?

Po spustení projektov, ako sú “živicovské” Mestské včely či Adoptuj si včelu, ktorú v roku 2014 spustila organizácia Greenpeace, stúpol záujem o včelárenie medzi mladými ľuďmi. Začali sa obracať na Živicu s otázkou, ako sa stať včelárom. 

„Aj napriek tomu, že existuje niekoľko škôl a kurzov, ktoré učia, ako správne chovať včely, najefektívnejším krokom je nájsť si v okolí včelára, s ktorým absolvuje záujemca celú sezónu od jari až po zimu a zistí, čo všetko si naozaj včely vyžadujú,” radí Ježeková.

Podľa nej si totiž málo ľudí uvedomuje, že hlavná včelárska sezóna je v lete a práve to je čas, kedy je najviac ľudí na dovolenke. “Keď človek absolvuje tento proces, môže sa zodpovedne rozhodnúť či si naozaj včely zadováži,“ hovorí. Je dôležité uvedomiť si, že o včely sa treba starať rovnako ako o iné zvieratá. Ak zanedbá chovateľ starostlivosť a ich výživu, môže sa stať, že sa mu včelstvo nakazí alebo vyhynie.

Aj včely potrebujú pomoc

Mestské včely dnes ľudí nielen vzdelávajú, ale dopomáhajú im k tomu, aby začali včelám pomáhať nielen finančne, ale hlavne aktívne. Živica poukazuje na to, že opeľovačom môže pomôcť každý, nehľadiac na to, či žije v meste, alebo na vidieku.

Jedným zo spôsobov, ako pomôcť, je vysadiť si na balkónoch, v predzáhradkách či na školských dvoroch kvitnúce rastliny. Levanduľa, anemonky, krókus, snežienky, fenikel či tymian - aj za tieto rastliny budú včely vďačné. Monokultúrne trávniky kosené nakrátko sú pre včely nepriaznivé. „Je potrebné, aby sa na trávnatých plochách nevyužívali pesticídy a umelé hnojivá. Najvhodnejšie je nechať si v tráve vyrásť sedmokrásky či dokonca púpavu,“ vysvetľuje Ježeková.

Najpopulárnejším druhom pomoci sú hmyzie hotely, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú v blízkosti škôl či v záhradách. „Veľkým problémom, s ktorým sa opeľovače stretávajú v meste, je nedostatok vody,“ dodáva Valachová s tým, že každý, kto chce pomôcť, môže vyrobiť napájadlo pozostávajúce z plytkej nádoby, kamienkov a vody.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.