Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.06.2016, 12:00

Obchodovanie s ľuďmi nie je iba zahraničný fenomén. Týka sa aj Slovenska

Až jednu tretinu prípadov obchodovania s ľuďmi tvoria deti a mladí ľudia.

Obchodovanie s ľuďmi nie je iba zahraničný fenomén. Týka sa aj Slovenska
Zdroj: Archív

Podľa oficiálnych informácií ministerstva vnútra objasnili vlani na Slovensku iba dva zo 14 zistených prípadov obchodovania s ľuďmi. Podľa najnovšej správy Európskej komisie o pokroku v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi je takmer isté, že skutočné množstvá obetí sú omnoho vyššie, ako uvádzajú národné štatistiky členských krajín. „Až jednu tretinu prípadov tvoria deti a mladí ľudia,“ upozorňuje v rozhovore Tímea Stránska z Človeka v ohrození, ktorá sa venuje problematike obchodovania s ľuďmi.

Kto sú hlavné obete obchodovania s ľuďmi? Je rozdiel medzi situáciou na Slovensku a v zahraničí?

Všeobecne sa obeťami obchodovania s ľuďmi stávajú najčastejšie ľudia ovplyvnení rôznymi typmi faktorov, ako je chudoba, nízke vzdelanie či pôvod z oblasti s vysokou nezamestnanosťou. Sociálna deprivácia ako taká percento pravdepodobnosti, že niekto sa môže stať obeťou, zvyšuje. To platí prakticky po celom svete. Na Slovensku najväčšie percento obetí tvoria ľudia z marginalizovaných komunít, zo sociálne znevýhodneného prostredia. Práve preto, že nedostatok príležitostí ich robí náchylnejšími uveriť na prvý pohľad lákavým ponukám, ktoré by mohli vyriešiť ich ťažkú finančnú situáciu. Potom často napriek tomu, že nemajú dostatok základných informácií, pochybnú ponuku príjmu a vycestujú. A to platí všeobecne vo svete. Slovensko je hlavne tranzitnou krajinou, no i krajinou tzv. zdrojovou. Znamená to, že zo Slovenska obete vycestujú do zahraničia a sú tam vykorisťované. Dá sa pozorovať akýsi vzorec: čím rozvinutejšia ekonomika, čím viac príležitostí na prácu sa objavuje, tým častejšie sa daná krajina stáva destináciou, kde vykorisťovanie obetí obchodovania s ľuďmi prebieha. Napríklad Slovensko dlhodobo vykazuje nízky až žiadny počet obetí zo zahraničia vykorisťovaných na našom území.

Myslíte, že je to tým, že sa to u nás nedeje, alebo sa skôr o nich nevie?

Asi by bolo veľmi ambiciózne povedať si, že sa to tu vôbec nedeje. K vykorisťovaniu dochádza v každej krajine. No je veľmi ťažké obete nájsť, keďže ide o vysoko organizovaný a uzavretý systém a je zložité vypátrať konkrétne prípady.

Ako funguje samotný proces obchodovania s ľuďmi?

Keby sme vedeli celý proces, mali by sme to vyriešené. Zvyčajne začína náborom, ktorý môže mať rôzne podoby. Kedysi bol hlavne osobný, teraz často prebieha online. Ide najmä o lákavé ponuky práce v zahraničí, väčšinou na nižšie pracovné pozície, nevyžadujúce vysokú kvalifikáciu, preto sa na ne hlási množstvo ľudí. Záujemcovia sa dohodnú na pracovných podmienkach a v dobrej viere vycestujú do zahraničia alebo ich páchatelia priamo prevezú. Po príchode do cieľa zrazu dohodnuté podmienky neplatia, človek môže byť premiestnený úplne inam. Alebo sa stávajú aj také prípady, proti ktorým je veľmi ťažké, jednak bojovať, jednak byť obozretný, kedy zo začiatku ide všetko podľa dohody, no napríklad po mesiaci nastane obrat a začne dochádzať k vykorisťovaniu.

Za akým účelom k tomu najčastejšie dochádza?

Hlavným cieľom je samozrejme vykorisťovanie v rôznych podobách. Najčastejšie je sexuálne vykorisťovanie. Európska únia nedávno vydala správu, v ktorej zhodnotila niekoľkoročný výskum o situácii na jej území, a práve sexuálne vykorisťovanie je na prvom mieste. Popritom dochádza k nárastu pracovného vykorisťovania, ktoré môže byť veľmi flexibilné, často podprahové, ťažko sa identifikujú hranice, kedy pracovné podmienky prechádzajú do vykorisťovania a je omnoho jednoduchšie s obeťami manipulovať.

Aká veková skupina je najčastejšie ohrozená?

Ide najmä o ľudí v produktívnom veku, ktorí sa snažia nájsť si prácu. Najnáchylnejšia je teda veková kategória od 20 do 30 rokov. No máme aj staršie, aj mladšie obete. Stáva sa svetovým fenoménom, že dochádza k obchodovaniu s deťmi, veľmi často za účelom pracovného vykorisťovania, ale aj sexuálneho vykorisťovania. Postupne sa veková hranica stiera. Podľa odhadov niektorých medzinárodných organizácií tvoria deti až jednu tretinu obetí obchodovania s ľuďmi. 

Dá sa povedať, že vieme pozorovať zmenu v trendoch alebo stratégiách páchateľov v porovnaní s minulosťou?

Určite áno, ide najmä o zmeny v procese a forme náboru, ktorý sa presúva do online priestoru, páchatelia sú čoraz sofistikovanejší. Obchodovanie s ľuďmi funguje na báze siete, málokedy ten istý človek obeť zverbuje aj vykorisťuje. Naopak, sú tam rôzne články, ktoré prepájajú krajiny a mestá, jeden sa venuje náboru, ďalší prevozu, tretí sprostredkuje odkúpenie obete a tak ďalej. Čím komplexnejšia sieť, tým náročnejšie je ju vystopovať a je potrebné jednotlivé články sledovať z pohľadu vývoja. Zmeny možno pozorovať aj v dôvodoch, prečo zvykne obeť ostávať vo vykorisťujúcom vzťahu – je s ňou silno manipulované, zároveň sa jej vyhrážajú, je vytváraný psychický nátlak, na rozdiel od minulosti, kedy toto násilie bolo prevažne fyzické. Práve preto sa potom ťažko identifikuje a vyšetruje a je ťažké dosvedčiť, ako to celé fungovalo.

Ako pomôcť takýmto obetiam alebo prísť na to, že niekto je obeťou vykorisťovania?

Existuje niekoľko postupov. Je veľa pomocných organizácií, ktoré pracujú v teréne a určitým spôsobom mapujú dané prostredie, zároveň aj policajti a vyšetrovatelia bývajú školení v tejto problematike. Dôležité je hlavne šírenie povedomia o tom, že tento fenomén existuje. Druhá možnosť je, že obeť sama príde niekam s tým, že toto sa jej stalo, no to je stále to najmenšie percento. Čiže väčšinou ide o pomocné organizácie, ale napríklad aj cez zdravotnícke zariadenia alebo cez sociálnych pracovníkov, ktorí nejakým spôsobom prídu do kontaktu s obeťou a spozorujú niečo podozrivé. Veľký význam má prevencia a budovanie kapacít, kde rôzne typy inštitúcií informujú o tom, že takýto problém existuje a že treba byť obozretný. Preto napríklad vo väčšine krajín existuje bezplatná infolinka, kam človek môže zavolať, spýtať sa, nahlásiť, keď má podozrenie, že vie o prípade obchodovania s ľuďmi a podobne.

Stáva sa, že pri snahe pomôcť obetiam obchodovania dochádza ku komplikáciám?

Silným faktorom je určite strach. Obeť je často držaná v manipulatívnom vzťahu, bojí sa požiadať o pomoc. Ďalšia vec je, že zvykne ísť o navonok lákavú pracovnú ponuku. Pokiaľ obete pochádzajú z prostredia, kde je nedostatok pracovných príležitostí, nižšia úroveň vzdelania, sú jediní, ktorí môžu získať financie pre rodinu a tým pádom sa tam miesi akási hanba s pocitom, že musia rodine pomôcť aj za cenu zotrvania vo vykorisťujúcich pracovných vzťahoch. Preto je riziko spoliehať sa na to, že obete samé prídu prípad ohlásiť. Títo ľudia, hoci si to často uvedomujú, v dôsledku rôznych externých faktorov nemajú vôľu hľadať pomoc, lebo nevidia inú možnosť. A zároveň tým, že páchatelia sú čoraz sofistikovanejší, pre orgány činné vo vyšetrovaní je náročné objasňovať tieto činy, usvedčovať ich a vysielať do spoločnosti signál, že toto správanie nie je prípustné.

Akým spôsobom sa venujete tomuto problému v Človeku v ohrození?

Tejto téme sa venujeme na niekoľkých úrovniach. Okrem výskumu a spolupráce so štátnou správou na národnej úrovni je prioritou prevencia. Máme projekty v sociálne vylúčených komunitách, nakoľko je tam vyššie riziko, preto sa snažíme týmto ľuďom odovzdávať základné informácie o tom, čo treba spraviť pred vycestovaním za prácou do zahraničia. Môže sa to stať komukoľvek, ale je dôležité vedieť, čo nasleduje, čo sa s tým dá všetko robiť. Existujú základné pravidlá, ktoré ak človek pozná, jednak sa vie rýchlejšie dostať z vykorisťovania, alebo mu úplne predísť. Ako napríklad - strážiť si osobné doklady, informovať svoje okolie, kam plánuje vycestovať, kto s ním komunikuje, aké má dohodnuté podmienky. Pred cestou treba mať pripravený zoznam kontaktov, na ktoré sa dá obrátiť, či už ambasády, alebo pomocné organizácie. Popri práci v týchto komunitách sme nedávno robili projekt, v ktorom sme nadviazali užšiu spoluprácu s odbornými školami, ako sú napríklad hotelové akadémie a učilištia, kde je vysoká šanca, že mladý človek vo veku 18-19 rokov vycestuje za prácou do zahraničia a bez povedomia o takejto hrozbe sa veľmi ľahko môže dostať do nepriaznivej situácie.

Ako prebiehal váš projekt na školách?

Časť projektu bola informačná, ale snažili sme sa nezahltiť deti iba teóriou. Podstatné bolo, aby si uvedomili, že ten fenomén existuje aj u nás, ako sa mu vyhnúť, ale aj čo sa dá robiť, keď sa niekto v podobnej situácii ocitne. Dôležité bolo vysvetliť, o čo ide a že je to veľmi rozšírený problém. Oficiálne odhady uvádzajú, že po celom svete je okolo 20 miliónov obetí obchodovania s ľuďmi, približne jedna tretina z toho sú deti, no tieto čísla sú veľmi nepresné hlavne preto, že prípady je ťažké odhaliť a veľmi veľa prípadov, ktoré nikdy nebudú objasnené. Preto sme sa snažili vysvetliť mladým ľuďom, že tento problém sa vyskytuje po celom svete, Slovensko nevynímajúc, a čo s tým môžu urobiť.

Aké boli výsledky, čo ste pri projekte zistili?

Ukázalo sa, že základné informácie mladí ľudia majú, no chýbala im konkrétna predstava, ako to celé prebieha. V tomto bola užitočná práve práca so skutočnými príbehmi, ktoré im to najlepšie objasnili a ukázali, že človek môže byť vykorisťovaný rôznymi spôsobmi bez toho, aby si to uvedomil. Taktiež sme ich zapojili do šírenia povedomia o problematike obchodovania s ľuďmi vo svojom okolí. Každá zapojená škola pracovala na vlastnej aktivite alebo kampani, čo malo veľký úspech. Boli veľmi aktívni, študenti naozaj išli do ulíc. Myslíme si, že takéto rovesnícke vzdelávanie a odovzdávanie informácií v rovnakých vekových kategóriách má zmysel, predsa len, inak človek prijíma informácie od niekoho vo svojom veku. A s podobnými projektami by sme určite chceli ďalej pokračovať.

Čo plánujete do budúcnosti?

Určite chceme rozvíjať aktivity s mladými ľuďmi na odborných školách a akadémiách, kde je vysoký potenciál detí vycestovať do zahraničia nielen za štúdiom, ale aj za prácou a najmä do krajín západnej Európy na pracovné pozície, kde je vyššie riziko vykorisťovania. Okrem toho vidíme potenciál aj v spolupráci s ostatnými organizáciami v rozvíjaní asistenčných služieb na Slovensku, jednoznačne chýbajú právne služby voľne dostupné pre obete, čo by mohlo zvýšiť percento usvedčených páchateľov. Je ešte veľmi veľa vecí, na ktorých sa dá pracovať aj na národnej, aj na európskej úrovni.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
globalne_loga

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.