Francúzsko už desaťročia nie je koloniálnou mocnosťou, ale robí všetko pre to, aby si vo svojich bývalých kolóniách udržalo výrazný vplyv. Hospodársky i vojenský. Pritom sa nerozpakuje podporovať aj politikov, ktorí majú od demokracie asi tak ďaleko ako Paríž od Afriky. Výkladnou skriňou tejto politiky je Pobrežie Slonoviny.

Krvavý víkend
Paríž a Abidžan sú ako na pokraji vojny. Lietadlá armády Pobrežia Slonoviny v sobotu totiž zbombardovali základňu francúzskych vojakov, ktorí v krajine pôsobia s cieľom ukončiť občiansku vojnu.
Podľa francúzskych korešpondentov vzlietli z letiska v Yamoussoukro dve lietadlá Suchoj SU-25 patriace vládnym silám. Odlet zaregistrovali aj francúzski vojaci, ktorí letisko kontrolujú. To však ešte nevedeli, že tieto lietadlá s ukrajinskou či bieloruskou posádkou onedlho zbombardujú ich kolegov vo vojenskom tábore v Bouaké. V sobotu, krátko pred 14. hodinou, zhodilo jedno z lietadiel 250-kilogramovú bombu na francúzsky tábor. Zahynulo pri tom deväť Francúzov a jeden americký humanitárny pracovník. Išlo o prvý smrtiaci letecký útok proti Francúzom od roku 1945, pripomenul denník Libération. O pol hodiny sa lietadlá vrátili späť na letisko v Yamoussoukro. Onedlho nato dostali francúzski vojaci na letisku rozkaz priamo od prezidenta Jacqua Chiraca zničiť obe lietadlá. Stroje úplne rozstrieľali a v priebehu dňa francúzski vojaci zničili aj vrtuľníky patriace armáde Pobrežia Slonoviny.
To vyvolalo hnev provládnych síl a proti francúzskym vojakom sa zdvihla mohutná vlna násilných demonštrácií. Francúzske jednotky boli nútené použiť zbrane a zabili pri tom niekoľko desiatok demonštrantov. Tak sa začal koniec privilegovaných vzťahov medzi Parížom a Abidžanom, predpovedajú komentátori.

Náhoda?
Francúzsko i Pobrežie Slonoviny vysvetľujú krvavé udalosti po svojom. Prezident Laurent Gbagbo vystúpil v nedeľu v televízii s prejavom, v ktorom vyzval na upokojenie vášní. Pritom povedal, že armáda musela zasiahnuť proti rebelom, ktorí nerešpektujú mierovú dohodu uzatvorenú pod francúzskym patronátom v roku 2003. "Už nemôžeme byť rukojemníkmi povstania, ktoré ani nevie, čo chce," uviedol Gbagbo. Podľa neho vládne vzdušné sily v sobotu úspešne zaútočili na pozície povstalcov. Neskôr sa od Francúzov dozvedel, že jedna bomba spadla aj na ich základňu. Vyjadril zdesenie nad tým, že francúzski vojaci vzápätí zničili celý letecký park Pobrežia Slonoviny. "Prekvapenie bolo o to väčšie, že predstavitelia krajiny nijakým spôsobom nevypovedali Francúzsku vojnu a že francúzske sily operácie Licorne (Jednorožec) sa v Pobreží Slonoviny nachádzajú na moju žiadosť," dodal Gbagbo.
V Paríži však všetko vidia inak. "Prezident Gbagbo nesie za udalosti osobnú zodpovednosť," vyhlásil šéf diplomacie Michel Barnier. Podľa neho bol letecký útok na francúzsku základňu "premyslený". Pripomenul, že medzi organizátormi protifrancúzskych násilností boli Gbagbovi ľudia. Šéf parlamentu Pobrežia Slonoviny Mamadou Coulibaly napríklad vyhlásil: "Vstúpili sme do naozaj dlhej a ťažkej vojny, do bahna ktorej Francúzi zapadnú. Vietnam nebol nič v porovnaní s tým, čo urobíme tu."

Paríž chce zmenu
"Ako Francúzsko spadlo do pasce v Pobreží Slonoviny," komentoval vývoj udalostí francúzsky denník Libération. Paríž teraz hľadá cestu von. Okrem razantnej vojenskej odpovede na letecký útok spustil aj diplomatickú ofenzívu. Francúzsko zvolalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a začalo presadzovať vyhlásenie zbrojného embarga proti Pobrežiu Slonoviny. Prezident Chirac vraj už s tímom poradcov uvažuje o tom, ako sa zbaviť Gbagba a hľadá jeho vhodných nástupcov. Vyberať bude z tých, ktorí nebudú rečniť o "väčšej nezávislosti" od Francúzov, ako to v poslednom čase vyhlasoval súčasný prezident.

-- Pobrežie Slonoviny je bývalou francúzskou kolóniou. Je najväčším producentom kakaa na svete. Jeho ekonomika predstavuje 40 percent Západoafrickej hospodárskej a menovej únie, ktorá združuje osem štátov.

-- Laurent Gbagbo je pri moci od roku 2000, predtým žil desať rokov v exile vo Francúzsku.

-- V krajine žije vyše 15 000 francúzskych občanov, najmä v hlavnom meste Abidžan.

-- V roku 2002 sa začalo povstanie proti Gbagbovi a Pobrežie Slonoviny sa ocitlo na pokraji občianskej vojny. V septembri sa začala operácia Jednorožec, v rámci ktorej asi 5 000 francúzskych vojakov drží povstalcov pod kontrolou na severe krajiny.

-- Vláda a povstalci podpísali 24. januára 2003 mierovú dohodu, ktorá Gbagbovi zaručuje udržanie moci a rebelom účasť vo vláde. Dohoda sa však ocitla v slepej uličke, lebo povstalci sa odmietajú odzbrojiť, kým režim nezačne politické a demokratizačné reformy.